L’inégalité nimérik pou ranfors ankor l’inégalité rant bann rényoné

17 zanvié 2017, sanm Justin

Moin la fine dir azot na in radyo la lans in pétisyon dsi la késtyonn la TNT. Sak i sign i vé 27 shène télé gratuit konm dan La Frans olèrk dis solman nana La Rényon. D’apré zot, fé in réklamasyon konmsa, sé konm in marsh pou l’égalité. Egalité dann la télé avèk bann fransé d’ Frans mé pa solman ! Pou kosa mi di sa ?

Pars moin l’apré ékout radyo-la dann mon kok l’oto pou sèye oir par kèl koté i fo mi pass pou ariv mon kaz san problèm donk pou trik lo bann boushon, pou drib bann ralantisman. Kosa mi antan d’apré zot ? Mi antan in bonpé d’moun i téléfone pou dir zot i vé sign lo pétisyon, mé konm sa i sign dsi l’internet é konm zot la poin lo l’internet, é ké zot la poin non pli l’ordinatèr, zot i kriy sokour.

Tousa i éspas dann radyo tout bann z’ond gran rouvèr. Inn i apèl pou dir koman i fé pou signé. Madam la prézantatris i domann kèl difikilté èl nana. El i réponn : moin la poin l’internet é la prézantatèz i domann si na poin in am zénérèz pou sign pou la pèrsone k’i kriye o sékour. Toutsuit na inn pèrsone i sign é i mark par ébzanp « martine de Freedom ». Martine de Fridom la signé : ouais !

Final de kont la pa tèlman lo prosédé orizinal ké mi vé anparlé, mé mi vé parl l’inégalité dovan l’internet-dovan lo nimérik si zot I vé. L’èr-la, mi mazine sak in profésèz té apré di dann nout rényon Sint-Sizane, mèrkrodi 11 zanvyé. El té apré dir, bann marmaye na poin l’ordinatèr z’ot mézon lé é zot lé dann l’infèryorité par raport sak nana dann z’ot famiy, l’ordinatèr épi l’internet. Kisa nana l’ordinatèr épi internet ? Sak nana in pé plis l’arzan ké lé z’ot. Sansa sak i trouv sa sé in zoutiy vréman nésésèr. Don l’inégalité i antrenn l’inégalité an plis.

Ala ké mi di, dann mon kèr, l’inégalité nimérik i arzout ankor avèk l’inégalité zénéral é sa i kontraye ankor in kou l’égalité rant bann rényoné-rant bann famiy épi rant bann marmaye l’ékol.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année

La pès kabo

5 juillet, par Christian Fontaine

Kan i ariv Novanm-Désanm-Zanvié, domoun i réziste pi ek la salèr. Zène-zan i mars dann somin, zène-fi i roul an dékolté ; sétaki i rod in manir po (…)


+ Lus