Application de l’APE : vers plus de chômeurs que de salariés à La Réunion
8 août, parUne catastrophe se prépare dans l’indifférence
13 novanm 2015, sanm

Mon shèr nové, mon spès salté, rouj-de-fon dovan l’étèrnité,
moin lé a d’mandé kosa zot i sa fèr astèr. Astèr ké mésyé Didier la fine kapar z’ot rovandikasyon pou l’otonomi. Lé sir sé sak li aviz, mé li apèl pa sa konmsa . Touléka sé sak li di dann shakinn son diskour. Si tèlman ké mésyé Fillon la vni soutien ali dann in rényon piblik Sin-Pyèr lété blijé gonm-gonm in pé son kozman pou dir-sanm pou li !-sak mésyé Didier i vé sé lo moyen pou La Rényon dévlopé. Alé oir sé sa, mé la pa sa solman pars sak li vé sé kékshoz lé aproshann l’otonomi. Bien fé pou zot, li la fine ziska détourn in vyé rovandikasyon bann rouj-de-fon konmsa li siflète osi z’ot zéléktèr. Tok ! Pran sa pou toi !
Mon vyé matant k’i koz touzour la boush gran rouvèr,
mi pans pa ou lé san pour san dann lo vré. Pou kosa mi di sa ? Pars, pou bann zournalis, mésyé Didier la rant dann parti otonomis. Dabor pou lo mo : lé vré mésyé Didier i tiliz pa lo mo mèm si bann zournalis lé présé pou ékrir li lé pou sa dann fon son kèr. Aprésa i fo pa ni obli Parti kominis té i vé in l’otonomi démokratik é popilèr avèk la zistis sosyal épi la libèrté pou nout komèrs éstèryèr. Li té i vé galman lo dévlopman nout l’ékonomi la prodiksyon. San obliyé nout dévlopman kiltirèl, tout son plas pou nout kréol rényoné… Mi arète la solman pou k’lo moun i konpran ké sak mésyé didier i vé sé la karikatir d’sak nout parti té i propoz… Atann, nou va arzout ankor la lite kont lo gapiyaz, kont la polisyon, pou l’ékonomi, lo dévlopman, l’égalité épi la défans l’anvironeman… Mon vyé matant, mésyé Didier i vé pa in n’afèr konmsa, mèm pa an rèv !!!. Tok ! Pran sa pou ou.
Une catastrophe se prépare dans l’indifférence
Dopi bann zané soissant néna dann lo mond in gran mouvman d’dékolonizassion. La plipar bann péi la vni koloni momandoné la kass zot shène épi la (…)
In kozman pou la rout
Traité liant l’Arabie saoudite, le Pakistan et la Turquie
L’île-fracture : l’aménagement en question (5/5)
Protection bénéficiant à un pilier du néocolonialisme français à La Réunion
Impact de conflits lointains dans un pays insulaire dépendant de lointaines importations
Combattre les causes du chômage de masse
Alliance entre Paris et Tereos pour exploiter au maximum les planteurs en recourant à l’argent public pour acheter la paix sociale ?
Derrière les fuites dans les réseaux, des choix politiques
Accélération de la crise du système néocolonial
À La Réunion l’école est obligatoire et doit être gratuite