La boush rouvèr sansa lo poin fèrmé ? La pa parèye ditou

31 zanvié 2018, sanm Justin

Matant zélida la ékrir Justin :

Mon shèr nové, mon spès salté, rouj-de-fo, dovan l’étèrnité, si mi suiv aou do pré, mi romark out bann vyé l’idé lé touzour la é la plipar d’tan sé lo bann z’idé out parti rouj-de-fon, dépasé ki osi pou son par. Par l’fète, kèl kalité La Rényon zot i vé ? In Rényon modèrn sansa in Rényon i dévir lo do avèk lo progré ? Moin lé a d’mandé si zot i vé pa résiste in mond anglouti. Mi domann si zot i vé pa sinploman artourn an aryèr, olèrk alé an avan. In l’égzanp : siklone i ariv épi lo lé pa prop, kosa zot i di lo moun ? Zot i di, pran d’lo robiné, sansa lo la plui i déboul dsi lo toi, fé bouye ali épi ansèrv de sa. Lo progré fou dann kanal, alon artourn an aryèr ! Tok ! Pran sa pou toué.

Justin la fé pou répons :

Mon vyé matant i koz la boush rouvèr, i éton pa moin antann sak ou lé apré dir. Lo progré matant, pou ou, sé la konsomasyon ? Par préférans la konsomasyon ou i trouv dann bann gran sirfas. Lé vré moin la ékrir, sirtou pou sak la poin plis k’i fo, lo moiyin, la pa bézoin alé ashté lo an boutèye. Pou kosa moin la di sa ? Pars kan ou i koz konm ou i koz, sa i vé dir, i fo pran dann la posh sak na poin pou anrishi sak néna.

Pars sa i vé dir osi, sak na poin, alé domann siouplé ! Konmsa zot va prézant azot lo pyé épi lo poin amaré pou mète a zot kaziman a j’nou dovan sak néna lo l’arzan, donk lo pouvoir. Sirtou la pa bézoin mète an plas l’otonomi ké zot i pé pou roganiz z’ot vi, pou aranj z’ot manjé, pou amélyor z’ot nésésèr épi pou an avoir in méyèr santé.

Konmsa nou rényoné, nou nora pi konfyans dan nou épi si nou na pi kon fyans dan nou, sa i vé dir nou sar dézarmé dan la lite. Sésak in p i vé matant ? Sé sa lo déstin zot i vé pou nou, Prézant anou la boush rouvèr, plito ké lo poin séré. Sé sak i vé pou nou, la pa sak ni vé pou nou.

Tok ! Pran sa pou ou.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année

La pès kabo

5 juillet, par Christian Fontaine

Kan i ariv Novanm-Désanm-Zanvié, domoun i réziste pi ek la salèr. Zène-zan i mars dann somin, zène-fi i roul an dékolté ; sétaki i rod in manir po (…)


+ Lus