La COI : in nouvo zizite pou son karantyèm ané ! Akoz pa ? Mé pou in nouvo kontenu sirtou !

14 octob 2023, sanm Justin

La komission l’oséan indien nora karantan l’ané proshène é pou bien marke lo l’anivèrssèr-la, mi antrevoi banna la désside fé in konkour pou in nouvo logo — in nouvo zizite si zot i vé ! Mwin pèrsonèlman mi yèm bien bann zizite sirtou si lé zoli épi si néna in sanss. Dann toute zafèr i fo néna in sanss, sansa lé pa la pène.

Astèr konm sitoiyin loséan indien mi domande amoin kèl sé lo sanss lo COI. Apré karantan sirtou sré bon k’i fé in bilan. I fo bann péi manm i di kossa sa l’aporte bann pèp l’oséan indien, si li la ansèrv kékshoz : pti pé ? Bonpé ? Pa ditou ? Sa sé in n’afèr k’i fo fèr. Déza i fo la COI i domann ali si zordi li lé koni, é si li lé rokoni, kèl sé son répitassion… An tan k’rényoné mi panss déza, la mète anou dsi la toush ladan é par la fote La franss mé lé zot péi la pa lèv lo pti doi kan sa l ’arivé.

Lo vèr lé dann lo frui é vèr-la sé lo mové fon kolonyalist La Franss.

Inn foi la di sa, so kou issi, i fo konète kossa k’li pé ansèrv bann pèp l’oséan indien ? Mi panss li pé ansèrv bonpé zafèr d’bien. An promyé mi oi bien lo COI-la pou donn koudmin noute dévlopman pars noute toute dann l’ouèss loséan indien nou la bézoin dévlopman. Ni pé galman anparl la kiltir épi bann lang lo bann pèp é sa sé in n’afèr i fo pa néglijé ; ni pé anparl la santé, la sékirité la défans konte la piratri, é d’ote zafèr ankor. Mi yèmré dir soré bon so COI-la i dénonss épi i konbate linzistiss é néna pou dir la dsi. In pti légzanp, kanssa la COI la ouvèr son boush pou parl Chagos ? Épi lé zot dékolonizassion la pankor ashové.

Mé si ni vé komanss par lo komansman, akoz i ardone pa in nouvo dépar pou l’inivèrssité l’oséan indien. Sa sré vayan in kékshoz konmsa ! Mi oi bien noute bann jenn, bann jenn Maurice, Madégasar, Komor apré prépar bann gran diplôme épi bann gran konpétans dann in l’inivèrssité plizyèr nassion an mèm tan.

Pou sak mi di néna in l’anpèshman é sé léspri kolonyal — néo kolonyal La Franss avèk son mani komann partou oussa li pass — toultan ké La Franss i réform pa li, noulé kondané pou pa mars an avan. Fransh vérité mézami… an atandan zizite azot bien, sé lo boute fassil.

A bon antandèr salu !

Justin

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus