La désépsyon ou trap dan lo promyé san zour, sa la pa bon ditou pou la suit !

16 août 2012

Matant Zélida la ékrir Justin :
Mon shèr nové, mon spès salté,
Mi sipoz, bann rouj-de-fon i doi zèt kontan la plipar bann mèr la désid pa rouv l’ékol zordi. Si zot lé kontan, moin mi tienbo de dir, zot nana tor. Pou kosa mi di sa ? Pars l’ékol, sé in shans pou tir in bonpé marmay dann malizé. Sé lo ka zordi, mé té pa lo ka dan mon tan. Dann tan-la, l’avé poin bonpé d’marmay té i sar l’ékol, é kan té i sava, konm di l’kont, té i rant l’ékol ane é té i arsort bourik. Sof in pti trépé rant zot. In pti trépé té i réisi bien, épi té i sort diplomé. Mé sak té i réisi té rar konm korn lapin. Donk, si jordu la Frans la done bann marmay in shans, bin i fo pa lès pasé. Ankor in foi, mi an apèrsoi, zot i fé sanblan ansèrv z’intéré l’moun, mé final de kont, zot i torpiy l’avnir bann marmay. Tok ! Pran sa pou toi !

Justin la fé pou répons :
Mon vyé matant k’i koz touzour la boush rouvèr, si ou té i égzis pa, noré di invant aou,
Alor pou ou, ni vé pa bann marmay i ansort azot ? Alor, in sinp rovandikasyon bann mèr, in pé tout parti, lé riskab solon ou mèt an danzé l’avnir bann marmay ? Matant, ou i konpran pa, pou bann marmay bien aprann, i fo zot nana in bon l’ankadreman. I fo bann amontrèr an sifizans, mé i fo galman lo pèrsonèl i aport zot grinn sèl dan la réisit éskolèr... Matant, kisoi Raffarin, kisoi Sarkozy, i fé lontan zot i araz la pint l’édikasyon nasyonal, é l’moun la vot pou in shanjman té i pans té i sava délash in pé pli vit lo kordonn morès, pou pèrmèt lo pèp réspir in pé. La pa ankor lo ka pou so rantré-la.
Dizon mèm, si lé pa posib répar an troi moi sak l’apré kasé dépi diz-an, in bonpé té i pans lété posib fèr myé. Pars l’avé di té i sava fèr myé ! Ala pou kosa domoun zordi na la désépsyon dann kèr. La désépsyon i atak out kèr dan lo san promyé zour lé riskab pa gingn sikatrizé dan lo sink-an k’i rès. Sa la pa bon ditou ! Tok ! Pran sa pou ou !

Justin


Signaler un contenu

Un message, un commentaire ?


Témoignages - 80e année


+ Lus