La fyèrté d’ète rényoné !

3 mars 2017, sanm Justin

Si konm moin, zot i èm obsèrv nout konpatriyot viv, sansa si zot i obsèrv azot, zot mèm, suivan la pèryod z’ot vi-suivan lo sirkonstans konm i di - mi pans zot va romark bann drol z’afèr pars, ni vé ni vé pa, ni viv dann in koloni sansa in néo-koloni ni sityé anou par rapor bann moun i roprézant lo pouvoir kolonyal ou bien néo-kolonyal.

Zot i pans moin na tor ? Si zot i pans moin na tor, di amoin, si in zour zot la pa fé, z’ot méyèr posib pou fé bone figir avèk in moun zot i pans sé in bon roprézantan lo pouvoir kolonyal é domann son kopréansyon.

Zamé ? Di amoin alor si zot la pa sèye, in zour, larg z’ot fransé an tournan la lang pou bien fé oir zot la pa kréol lo ta ! Di amoin si zot la pa in foi omoins dann z’ot vi déklar : « Zé sui fransè ! ». Kisoi pou fé bien oir azot, kisoi pou pa gingn in prosé vèrbal, kisoi ankor pou abès z’ot kamarad é fé valoir azot. Fouye dannpui z’ot mémoir ézot va oir si moin na poin in pti guiguine rézon.

Antansyon, mi ékout bien d’moun moin dann radyo, mi obsèrv bienn moun moin é sanm pou moin na dé foi mi fé la romark dé shoz konmsa... A ! si La Bruyère lété k’i viv La Rényon é si li téi kontinyé fé son bann portré pèrsonèlman mi pans si intérésan, mi dout pa ké li nora romark mèm shoz ké moin.

Solman antansyon la ariv amoin, souvan dé foi, an avoir l’okazyon pou admir inn-dé an parmi mon bann konptriyot. Mi sava pa indik lo nom ni kan sa l’arivé... Zis pétète in romark dsi in zénéral an shèf bann fors l’oséan indien : in boug l’avé krétik bann rényoné k’i sava pa dann sans li vé épi mète anlèr in l’ékrivin rényoné pou son bann roman é bin lo boug la réponn ali rant li lo zénéral é son bann dalon rényoné lo shoi lé klèr : sé son bann dalon ké li shoizi

Mi pé ankor dir in kékshoz pars d’apré moin sa sé in guid dann mon vi. Figuir azot dann in diskour Paul Vergès té i di : la pa bézoin shèrch kisa zot i lé, la pa bézoin pran azot pou d’ot ké zot lé pa, nou lé rényoné é sa sé in n’afèr k’i doi fé nout fyèrté. La fyèrté d’ète rényoné.

PadportPaul Vergès

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus