La kaz bann Ptiboutmoun - Sinkyèm morso

20 octob 2018, sanm Justin

Zot i koné, dann tan moin l’apré an parl azot la, l’avé touzour sak i apèl bann dépandans, kisoi bann zékiri pou mète shoval, kisoi bann dortoir pou bann zangazé, dé foi mèm lété bann park koshon. Sansa tazantan téi mète shoval, tazantan téi mète koshon, tazantan téi mète demoun zangazé. Néna pli lontan téi mète bann zésklav pou viv la dan.
L’avé inn foi, pou inn bone foi, mésyé lo foi la manz son foi avèk in grinnsèl.

La famiy bann ti bout moun téi viv dann in sèl pyès kouvèrt avèk tuil. Toultan sa té sal é mi pans fé la propté ladan sré konmsi ou i nétoiye bann zékriri d’Ogias kom bann demoun la parti gran lékol téi di. O fète de kaz lété plito in kalbanon bien pli proférab k’in kaz an paye, mé lété kant mèm pa konm in kaz pou blan.
An parmi l’avé bann blan té i abite dann mézon lo mètr. Koman zot l’ariv la, mi koné pa bien é lo bann zanfan non pli téi koné pa. In pé i di banna la trouv trézor : in zour zot lété apré bour la tèr avèk in sharu in bèf téi ral, lo sok sharu la kal nète épi la soulèv in kof. Lo boug la trap lo kof pou li, li la transport sa dann in karo kann lété pa bien loin épizapré pèrsone i koné pa koman lé shoz la spassé mé toudinkou famiy la la vni rish, l’arète travaye épi zot la instal azot dann lo mézonn mètre. Na d’ot i di, dé vyé fiy lété trouvé mor dann in kartyé i apèl La Brotagn. Bannv yé fiy la té plin o zas mé pèrsone la pa trouv z’ot fortine. I di osi lo kontromète téi travaye pou zot lo zour apré l’avé disparète ziska zordi demoun i koné pa ousa li lé parti. Vré, pa vré, ozis ni koné pa pars dann tan-la l’avé poin la polis syantifik si ou i sava in pé loin pèrsone téi rokoné pi aou.
Kriké mésyé ! Kraké madam ! La klé dann mon posh, la taye dann out sak.

Kozé lé bon, mé bate la lang dann vid dizon sa sé in n’afèr k’i ansèrv pa arien. Mé konm mi di azot bann blan-i fo apèl azot konmsa - l’ariv in zour épi l’ashté in paké d’zafèr : mèb pou la kaz, kaross pou lo madam alé la mèss, linz bone kalité pou lo bann fiy. Arzout avèk sa in gran propriété plizyèr milyé golète karé i sort dann bor d’mèr épi i sava ziska la tète la montagn. Zot la fé vni in préséptèr pou fé lékol z’ot zanfan. Mé la pa tir lo famiy lo pti bout moun dann kalbanon. L’avé bien di zot la bézoin in lékiri pou z’ot shoval anpar la plui, mél o tan la âsé ézot la obliyé. Shoval la gingn in l’ékiri tout nèv é la famiy ptiboutmoun la rès al mèm trankilman.
Akoz la pa tir bann dann kalbanon ? Par l’fèt pèrsone téi koné pa é mèm lo papa ptibutmoun té i koné pa. Sèl z’afèr la domann ali épi li la trouv sa in pé bizar bate do lo lo pti rivyèr pou anpèsh krapo kriyé pars konm i di slo madam l’avé somèye lézé. Pé sfèr son santé té délikate, pé sfèr èl l’avé la krintiv demoun i trouv késhoz, sansa in moun zot té i koné in zour i ariv pou domann dé kont. Ni di sa, mé boudikont ni koné pa arien ozis.
Sé pou sa, kan la line téi klèr é kan krapo té i komans grogné épi té i di : mi kroi ! Mi kroi ! Mi kroi ! Lo papa téi fé lèv Pti boutmoun épi té i di ali : alé spès fi d’gars, alé bate de lo ! Ou i vé blan-la i bate anou déor ? Ptiboutmoun téi sava koté lo pti ravine épi li téi fou dé-troi kout baton dann lo é krapo téi rèss trankil pou in bout tan. Mé si zot i arkomans té i falé alé bate delo ankor in kou. Dis douz foi dan la nuite é lo blan lété kontan par raport son somèye épi sète son madam.
Kan soley téi lèv pti boutmoun té fatigé mé son vyé épi lo réstan son famiy téi konplimant pa li. An kontrèr téi trète ali d’parèss. Té i di par li mèm si in zour lo blan i ariv a foute azot déor si i foute azot déor par ousa i sava ?
Kriké mésyé ! Kraké madam : ! La klé dann mon posh, a taye dann out sak !
Anfin kan lo famiy té fine fé son viré-tourné la plipar d’tan dann mèm l’androi é kan té fine gingn fé sak i fo pou prépar z’ot sèl ropa dann la zourné. Lo papa avèk lo monmon té i dor vant an l’èr dsi in goni épi té i lèss bann zanfan kui lo ropa. Anfin, bann ti pars bann pli gran l’avé poin in traka konmsa. Zot téi sava pass la dann kolé kaméléon, bonbard lo shien kou d’galé é donn kou d’galé dann frrui tout demoun.
Dsi lo kou d’katrèr l’aprémidi manzé té kui é lo vyé avèk la vyèy téi lèv pou ranpli z’ot boujaron. Zot té i sèrv azot avan lé zot. Apré zot lété lo tour bann gran é bann ti téi kashyète manzé sansa zot té i gingn pa arien di tou. Famiy-la téi fonksyone konmsa é pa arienk dopi zordi. Dann famiy-la téi falé ou lé malin pou viv pars tout lété fé ou élimine lo bann pli pti. Mé ni arète la pou zordi pars néna d’zafèr pou konprann é si mi di tout zot va konète.

Sinkyèm morso la fini - samdi proshin sizyèm.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus