Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
19 novanm 2012

Na poin lontan, in dalon la di amoin konm sa, arèt in pé avèk la kultur, sa in n’afèr pou bann rish, sa i fé arienk dépans l’arzan, sa i nouri pa lo z’onm... Myé k’sa, li la di amoin : sa l’arzan zété ! Si mi di azot mi pans pa konm li, mi mazine zot sar pa étoné pars, sanm pou moin, fé batay la kultur avèk l’ékonomi, sa lé pa in bon z’afèr. Moin la pa tousèl pou pans konm sa. Défoi, dann “Témoignages”, i parl l’indistri la konésans : si sé in l’indistri, zot i konpran bien sa i tourn pa lo do avèk l’ékonomi.
Zot i vé inn-dé l’égzanp ankor ? I mank pa ! Zot i koné Sant Pompidou ? Sa in gran mizé an plin dann Paris. Figuir azot, na plizyèr milyonn pèrsone i vien vizit sa shak ané : inn, sa lé péyan, dé, lo moun i vien i dépans l’arzan, troi, sa i fé marsh tout bann sèrvis lé tou lo tour. Myé ksa, kan lo Sant Pompidou la désantraliz dsi la Lorène, é bin sa la rodone la fors l’ékonomi réjyonal. Arzout èk sa, koméla, lo Sant Pompidou i roganiz bann z’éspozisyon mobil dan la Frans.... Si mi di azot, nana plis uit milyonn pèrsone i vizit lo Louv shak ané, zot i kroi amoin mi éspèr ! Sa i fé l’anploi, sa i amèn l’arzan dan lo péi, i dévir pa lo do avèk l’ékonomi, an kontrèr. Arzout èk sa, sa lé bon pou anrishi la konésans, i rann la tèt zoli par l’intéryèr, i soud inn rant l’ot bann demoun i vé lo progré. Sa lé valab !
Astèr, alon rogard in kou nout ka : konbienn moun i vien vizit la Mézon volkan ? Konbien té i vien vizit Stela-Matitina ? Konbien i vien fé in tour lo Salon fé min ? Konbien ankor i vien la fèt Dipavali ? Konbien i vien pou dékouvèr nout maloya ? Mi arèt la, pars sirman moin l’apré fé la prèsh avèk domoun i pans konm moin, mé moin lé sir, par zot mèm, zot va trouv dé shoz si zot i vé bien rodé. Astèr lé ga, si Paul Vergès l’avé gingn fé la MCUR : konbienn Shinoi noré vni oir sa, konbienn z’Indien nora rann anou vizit, konbienn Malgash, konbienn moun té i sort l’Erop, konbienn moun l’Afrik, épi d’ot moun té i sort in pé tout péi ? Nana kant mèm d’ot kalité touris ké touris pyé koko ! Lé ga, moin té i oi an rèv lo tram-trin bondé d’moun té i sava la MCUR : savan li, z’étidian li, shèrshèr li, touris li, moin té i majine la MCUR konm in rush avèk domoun apré travay, apré ékout bann konférans, apré fouy dan zot pasé, demoun apré rod é trouv zot rasine. In rèv ? Non, nora été in réalité, é sa nora bien èd anou pou rolans nout l’ékonomi. La kultur konm vaksin kont la kriz.
Justin
NB : Dann in vil i apèl Avignon, rant lo kinz épi lo disèt novanm, la fé in gran forom internasyonal pou diskit dési la kultur épi son rolasyon avèk l’ékonomi. Zot i konpran bien, nou la pa lo dèrnyé pou manyé bann z’idé konm sa. Mi domann mèm si nou té pa in pé an avans, kan té apré fé la MCUR. Zordi ni rokil, domin ni avans. Dé pa an aryèr, dis an avan !
Justin
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
In kozman pou la rout
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)