La lang kréol rényoné, in sizé san fin pou la roshèrch !

19 octob 2016, sanm Justin

Matant Zélida la ékrir Justin :

Mon shèr nové, mon spès salté, rouj-de-fon dovan la sosyété, m’a dir aou in n’afèr : moin lé apré atann aou konm tou lé z’an pars kan i ariv moi d’oktob é k’i anons la somenn kréol moin lé sir si nana in bétiz pou dir, mon névé, ou i mank pa l’okazyion. Kosa ou i sava shant anou sète ané ankor ? Ankor in kou d’kréol dann l’ékol ? Sansa in kou d’kiltir popilèr kréol ? Pétète talèr in kozman dsi lo bilinguis lé pa posib pou mète an plas ? Pou kosa i gingn pa solon ou ? Pars konm i di, i mélanz pa torshon ansanm sèrvyète. Pars, la zamé vi aranj in maryaz rant la karp épi lo lapin ! Tok ! Pran sa pou ou.

Justin la fé pou répons :

Mon vyé matant k’i koz touzour la boush rouvèr, biensir moin lé pa dakor avèk ou, mé mi poz aou kant mèm késtyon k’i fé travye mon tèt. Ala mon késtyon :

Matant ou i koz kréol dopi ou lété ankor dann vant out momon é ziska zordi si mi tronp pa. Konm tout kréol ou la plézant an kréol rényoné, ou la poz dovinète dann kréol rényoné. Kréol rényoné sa la fé rir aou, sa la fé plèr aou, sa la kontant aou kékfoi. Konm tout demoun out zénérasyon sé dann kréol rényoné ké ou la kass ti-boi mé pa solman sé la-dan ké ou la gingn l’éritaz la konésans out vyé famiy l’avé pou lèss pou ou. Alor, pou kosa – sanm pou moin-ou i vé abès in lang la donn aou si tan tèlmann z’afèr san réklam arien an rotour ? Niyaz i amenn la plui san domann son pèyman.

Astèr sak mi pé dir aou sé ké lo bann sizé pou travaye dési dann lo kréol rényoné sa i mank pa é i mank ar pa dann l’avnir toultan ké nout kréol sar bien vivan. Sa lé vré pou nout lang kréol, konm pou tout lang. Kansréti pou konprann son tik-tak dé fonksyoneman, kansréti ankor pou suiv son l’évolisyon é tout lo bann sizé k’i pé ète itil pou la lang èl-mèm, pou lo moun i tiliz so lang-la é pou bann amontrèr-shèrchèr ; donk, in sizé san fin pou la roshèrch. Tok ! Pran sa pou ou !

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année

La pès kabo

5 juillet, par Christian Fontaine

Kan i ariv Novanm-Désanm-Zanvié, domoun i réziste pi ek la salèr. Zène-zan i mars dann somin, zène-fi i roul an dékolté ; sétaki i rod in manir po (…)


+ Lus