La lang momon é son linfluanss dsü lo fétus épi lo bébé k’i ariv...

19 out, sanm Justin

Mézami l’ONU la désside lo 21 février sé lo zour internassyonal pou la lang matèrnèl.Sa i vé dir l’assanblé-la la désside la lang matèrnèl lé inportan é i fo bien in zour dann l’ané pou an parlé.

Donk mwin la parti oir dann mon téléfone si la lang matèrnèl sé kékshoz inportan pou limanité, pou bann fétus é pou lo bébé an néssan. La réponss lé klèr é bonpé pli inportan k’mwin téi pannss.

Dabor i fo ni koné dann troizyèm trimèss la grossess lo sistèm pou antann lé déza an plass.Donk lo fétus i antan déza lo bann brui dann l’utérus son momon. i di li antan pa bann mo, mé li antann bann son, la trantyèm somenn li gingn sézir la mizik épi lo ritm lo kozé son momon.

Biensir si sé in zanfan kréol rényoné li sézi in mizik éspéssyal : lo kozé son momon kan èl i koz kréol rényoné pars pou komanssé sé sète-la li sézi an promyé. Lo nouvo-né i antan sa lang matèrnèl. Tanka inn lang étranj konm lo franssé si lantouraz i parl pa franssé ; si la momon téi koz pa franssé non pli pandan la grossesse, lé riskab d’ète trété konm in sinp dézord demoune l’apré fé.

Ziska lo pléré lo zanfan, d’apré bann shèrchèr noré a s’ki paré « lo l’intonassion » la lang matèrnèl. Lo bébé in gingn fé la diféranss rant bann voiyèl son lang matèrnèl par rapor lo son bann voiyèl in lang étranj.

Toussa pou dir in bébé apré neuf moi d’grossesse épi kék zané konm pti zanfan kréol rényoné lé pa in karapass vide.li lé fine konète bann son, épizapré bann mo, é lo bann mo i porte in kiltir. Ni pé mèm dir kan lo marmaye v’ariv lékol si li lé kréolofone li lé riskab konète difikilté si li lé monolang kréol rényoné.

Astèr ni pé domandé, kossa li sava fé avèk sak li néna dan li ? I fo li zète épi li ranpplass par lo franssé, son kiltir, son mizik é toussala k’lé pa krèol ?Zot i oi bien sa lé absurd.Lo mètre i doi konsidèr ali konm in andikapé dann langaz , kominikassion, kiltir - i fo li mète de koté son bann konéssans, son kominikassion, sa kiltir.. nou lé pa tro loin d’in zénosside nou la ! akoz pa porte plinte an définitiv.

A bon antandèr salu !

Justin

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 82e année


+ Lus