La mandissité défandi dann la vil Sin-Pyèr ! Biensir, I mélanz pa torchon avèk sèrvyète

23 zwiyé 2022, sanm Justin

Mézami mi sorte aprann mandyé lé or-la-loi dann la vil Sin-Pyèr dopi lo 15 zilyé 2022 sou pène d’in lamande 38 €. Souvan défoi dann in ka konmsa i pé domandé pou kossa in konsèye minissipal avèk in bonpé demoune bien i pran in déssizyon konmsa.

Lé possib pars bande mandyan la pa in spéktak demoune bien i yèm rogardé. Lé possib pars déssèrtin moune bien i pé panss zot lé dann danzé vizavi bande moune mandyan. Lé possib ankor pars in pé i kalkil sa sé in frin par raporte lo tourism. I di ossi bande mandyan i amenn avèk zot toute zot barda, zot sèl rishèss dossi la tèr. Mi kalkil i doi an avoir d’ote rézon, bon rézon é mové rézon.

Mé sak la pran déssizyon-la mwin lé a d’mandé si zot néna konsyans ké bande moune i mandyé i fé parti bande pli pov, pli frazil, pli bordé par la vi. Donk mwin lé a d’mandé si sak la vote règloman-la, dan linstan zot la voté, la rande azot konte zot té apré tape lo dèrnyé mayon fèb noute sossyété. Ala késtyon mi poz amwin mé mwin lé sir bande moun-la la pa poz azot toussa késtyon-la !

Poitan, i paré Sin-Pyèr néna d’ote problèm ké sa : in vré linsékirité, bande vré troubl par rapor l’ord piblik. Konm dann toute grande vil, mi panss néna ossi d’ote kalité délinkans i pé fé pli pèr bande tourist é bande moune ordinèr ké bande demoune apré mandyé… Mé oila pé s’fèr zot néna pliss lo moiyin pou défande azot ké bande mandyan — alor lé proférab tape lo pli fèb é mèm mète azot a l’amande alé oir zistoman larzan sé sak zot la poin.

Mi domande konmsa, si olèrk défande mandyé, té pa possib trouv in manyèr avèk la poliss minissipal, avèk bande zanimatèr épi bande zédikatèr de ru kanaliz déssèrtin débordman épi évite britaliz sosyalman ankor pliss bande demoune i domande sinploman in pti pyèss pou amélyor zot kotidien.

I mélanj pa torshon avèk sèrvyète — A bon ékoutèr salu.

Justin

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année

La pès kabo

5 juillet, par Christian Fontaine

Kan i ariv Novanm-Désanm-Zanvié, domoun i réziste pi ek la salèr. Zène-zan i mars dann somin, zène-fi i roul an dékolté ; sétaki i rod in manir po (…)


+ Lus