La mazorité bann dépité l’érop la mète azot kat pate dovan Monsanto !

26 octobre 2017, par Justin

Mé z’ami na dé zour ou lé a d’mandé kosa i fé pa avèk larzan, sansa ou lé a d’mandé kosa i lé la natir pou bann gro kapital. Zot i di zot lé dakor avèk la boush pou protèz ali, mé zot i pans pa sa avèk lo kèr.

Pou kosa mi di sa ? Pars dann parlman l’érop i sort vote in rézolisyon pou lèss tiliz dézèrban Monsanto-sa i apèl glyphosate-ankor in bon bout tan-sink z’ané !. Kosa i lé lo Monsanto ? Sa in l’antropriz la fé son fortine dann la guèr Vietnam dsi l’azan Oranz la sèrv kont bann patriyot vietnamien, la natir Vietnam, épi mèm kont bann solda l’amérik-zordi nana in bann lé ipotéké, konm nana in kantité zanfan vietnamien i énète ankor kontrofé.

L’erop l’avé lo moiyin pou arète avèk bann poizon-la. Mèm téi vé lèss in pti tan pou bann z’agrikiltèr arète tiliz lo glyphosate. Toulmoun té dakor pou arète avèk sa : pou l’agrikiltir é pou bann partikilyé. Malorozman la fé in vote é vote-la, fina de kont, la ménaz lo z’intéré Monsanto san protèz la natir san tienbo kont la vi bann moush a myèl é ni koné moush a myèl sa sé in bébète lé plis k’itil pou la natir é oplis v’alé oplis la vi l’imanité sar dann danzé.

Tousala pou l’arzan. Tousala pou grosi lo pla bann kapitalis. Tousala san tienbo kont la vi dsi la tèr é sak i apèl la biodivèrsité. Pou ansèrv z’intéré bann gro kapitalis !

NB. In mésaz pou bann zanfan : si z’ot famiy, dann gran sirfas, i sava ashté in dézèrban avèk glyphosate dodan domann banna fé pa in n’afèr konmsa . Pars fèr sa sé mète z’abèye dann danzé, é mète galman la natir dann danzé.I di pa : kan lo dèrnyé moush a miel va mor, l’imanité va rès arienk katran pou viv ? Marmaye na arienk zot mèm pé fé konprann sa z’ot paran.

A la Une de l’actu

Signaler un contenu

Un message, un commentaire ?


Témoignages - 80e année


+ Lus