Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
1er octobre 2012, par

Na in ga lé sharjé fé son kaniki d’mézon bann sivilizsyon. Kan in zournal la domann ali zésplikasyon, li la réponn : son mizé lo maronaj na poin arien pou oir avèk la MCUR pars sète-la lé sirdimansyoné. An zénéral, kan in boug i di sa, sa i vé dir li koné pa tro bien lo projé la MCUR. Sré pa pou étone amoin, pars na in bonpé d’moun téi koné pa vréman kosa té i sar mète dann la MCUR. Mèm, si lékip té sharjé mète sa anlèr l’avé éspliké par dsi éspliké.
Pou kosa mi di sa ? Pars apré zéléksyon 2010, moin la vni in rényon pou rolans nout mézon dé sivilizasyon. Carpanin la pran bien son tan, la bien éspliké é lo moun té la, lo zyé té i ékart konm ki diré té promyé nouvèl pou zot. Di pa moin té pa vré, pars moin té la épi moin la bien avèy lé z’inn épi lé zot. Mé alon artourn dsi lo boug i parl "sirdimansyoné". Bon, li pran in pti bout sak té prévi dann la MCUR é li fé son n’afèr èk sa. Dakor ! Mé si in zour in bann Rényoné i di akoz i parl pa nout bann zansète l’Erop ? Va arfé in n’ot èk nout bann zansète l’Erop. Majine astèr, in pé i roprosh pars i parl pa bann zansète Malbar, l’èr-la, va rofé in n’ot mizé pou nout zansète malbar. Aprésa in n’ot pou nout zansète Shinoi, épi Malgash, épi z’Indien Mizilman... Astèr majine in kou, in pé i di, pou kosa i parl pa l’inité bann Rényoné. L’èr-la va fé in mézon pou parl de sa. Apré va di i fo in sal konférans, i fo in jardin pou dmoun proméné, i fo réstoran. Akoz pa in trin pou amène demoun dopi Zilo, zisika Lo Por, épi l’aèropor Sin-Pyèr. Epi, i fo rolyé tout lo bann mézon. Sinonsa fé tout lo mèm landroi.
Pou finir, konm di lo kont lé riskab va arfé in n’afèr ni koné déza, in projé la fine abandoné, dann in l’androi sé l’ansien kapital La Rényon... Sin-Pol par l’fète. Donk va arfé la MCUR pars sé sa k’i fo, é la bann lé dann Konsèy réjyonal zordi i briy pa par zot majinasyon. An finn kont, la pa la MCUR lé sirdimansyoné, mé bann servo la piramide alanvèr ké lé sou-dimansyoné.
Justin
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
In kozman pou la rout
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)