La moityé, mèm lo kar lo mésaz li l’adrès anou...

29 séptanm 2011, sanm Justin

Paul Vergès la déside alé Paris pou la rouvèrtir lo nouvo Séna. Plito in bon nouvèl ! Pou kosa ? Pars, sanm pou moin, i fo li fé antann son voi la-ba dann kèr la Frans. Pou di kosa ? Moin lé pa dan lo ségré, mé vi k’moin na l’abitid antann son bann diskour, moin lé sir i mank ar pa li dé shoz pou dir. Dé shoz inportan biensir ! Pars lé pa dan son stil alé rakont bann faribol dann in l’asanblé.

Promyé zafèr, li sé in moun l’Outre-mèr, é bann problèm l’Outre-mèr, i pé dir, sa li koné. Sa in sizé inportan ! Pars lo dévlopman, ziska zordi, la zap anou bann zil l’oséan Indien, l’oséan Atlantik épi l’oséan Pasifik, é i pé dir la Frans la pa fé tout son dévoir par rapor son l’Outre-mèr. Pars nout bann zil, nou nana zordi la kapasité pou marsh dann shomin nout dévlopman. Sa lé inportan dir, konmsa in pé v’arète oir anou konm in bann dansèz k’i kout larzan lo péi, épi i raport pa arien. I fo la Frans i oi l’Outre-mèr in n’ot manyèr ké zordi.

Dézyèm z’afèr, Paul Vergès sé kant mèm lo promyé, dan la Frans, a an avoir lèv la guèr kont l’éshofman klimatik. Nout tout i koné, son loi, bann sénatèr la vot san pou san — l’inanimité, si zot i profèr — é nout tout i koné bann konsékans, mèm si Sarkozy la pa fé tout lo nésésèr pou fé viv konm k’i fo son z’idé, épi tout sak li la rokomandé pou prépar la Frans kont l’éshofman klimatik.

Arzout èk sa la modèrnité lo boug an plin milyé demoun égaré, k’i koné pi kèl koté zot va viré pou sirmont la kriz... moin lé sir, Paul Vergès i pé aport bann sénatèr in pé bann z’idé nèv zot la bézoin zordi. Aprésa, li la di li va rovnir pou lité avèk lo pèp rényoné, an parmi lo pèp. Donk nou va atann ali, pou gingn in l’ésplikasyon dési pa mal de shoz, pars sanm pou moin, nou osi nou la pankor konprann, kansréti, lo moityé, mèm lo kar lo mésaz li l’adrès anou.

Justin


Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus