Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
4 avril 2020, sanm

Mézami, mi sava rakont azot in zistoir la spassé dann tan moin lété marmaye sansa noré pi éspassé dann tan moin lété marmaye. Pars mi rapèl pi si zistoir-la la vréman spassé, sansa si mi pans la spassé san k’sa i ariv pou vréman. An touléka mi rakont azot sa konm li lé marké dann in pti kartyé mon mémoir é si zot osi zot néna in zistoir bien ramasé dann zot mémoir azot, akoz zot i rakontré pa ? An touléka, zot i pé rakont sa zot zanfan pou sak lé jenn, pou zot ti zanfan pou sak konm moin i komans a daté pars zot lé sir zanfan épi pti zanfan va ramass sa bien konm k’i fo.
L’avé inn foi, pou inn bone foi, mésyé lo foi la manz son foi èk in grinnsèl.
Dann tan-la-moin la di azot dann tan moin lété marmaye - nout famiy téi rèss lékol. Pa in gran lékol, mé in pti lékol dan lé-o, mé mi pé dir azot lékol-la néna ziska zordi in plas éspésyal dann mon kèr. Mi pans sé la moin la pass mon méyèr tan. Moin la konète la in pé bon moman, épi in pé mové moman mé aforstan mèm lo mové la vni bon pars moin la rann ali zoli dann mon mazinasyon.
Kriké ! Kraké ! Kriké Mésyé ! Kraké Madam !
Moin la fine dir azot mon momon lété diréktris lékol, in pti lékol dan lé – o. Pandan in bon pé d’tan l’avé dé-troi métrèss lékol, lo mèm pandan in bon bout tan Ziska k’in zour lékol la dévlopé épi plizyèr jenn amontrèz l’arivé. Olèrk dé-troi klass la fé plizyèr : inn pou lo kour préparatoir, l’ot pou kour élémantèr in épi dé, in n’ot pou kour moiyin inn épi dé pou fin d’étide in épi fin d’étid 2. Zistoir mi rakont azot la spass kan la fé kour élémantèr inn épi kour élémantèr dé épi la nonm in métrèss konm amontrèz dan la klass-la..
Mi rapèl bien l’amontrèz l’ariv lékol abiyé konm i abiye dann Sin-Dni, la kapital. L’avè in korsaz blan briyan épi in zip noir. Arzout èk sa in zoli soulyé vèrni, in sak a min épi in sak lékol. Son bann talon téi tap dsi karo é téi fé Tok ! Tok ! tok ! Marmaye dan lé o l’avé zamé vi in n’afèr konmsa. Zot i koné la mode i mète lo tan pou sort Sin-Dni épi pou monté. Anpliské sa èl téi mète in parfin téi san pli bon ké san bon. La boutik madam Mong-Hine i vann pa parfin konmsa touzis inn-dé pti boutèye ponpéya épi la poud tokalon mé sa lété pa lo bann lodèr lo pli délika ké l’avé. An touléka lo mamzèl lété dèrnyé kri pou sak i konsèrn la mode.
Koton mayi i koul ! rosh i flote !
Romark bien, in parfin soi ou i yèm, soi ou i yèm pa. I paré Adèl téi yèm pa parfin-la, èl té pli zabityé avèk lodèr park koshon pars lété èl téi songn lélvaz koshon son famiy.I paré sa tète la tourné si tèlman Yoland té oblizé amenn aèl dann la klass la Diréktris pou boir in kou d’lo dsèl épi manz in gazon do ri tourné dann la sos la vèye. Sa la romète aèl an form épi èl la rorant dan la klass bien konm k’I fo… Bann garson la gaskone aèl in pé mé san plis. La solman di aèl èl i profèr lodèr park koshon plito ké parfin, mé Adèl la pa trakass aèl pou sa. Pétète té vré finalman é la sèl shoz è la réponn : « Akoz ?zot lé zalou mon koshon ? ébin tanpir pou zot pars ni songn é ni manz é la pa toulmoun i pé vant azo pou’sa. ». La métrèss la lans in mové kou d’zyé é bann garson la fèrm zot také.
Mèrkrodi proshin : dézyèm morso.
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
In kozman pou la rout
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)