Face à l’impasse, l’urgence d’une Conférence territoriale élargie pour construire l’avenir de La Réunion
5 août, parPlus de demandeurs d’emploi que de salariés du privé et impact des guerres
5 octob 2017

Dann « Fanny » in liv Marcel Pagnol, Cesar i dikt in lète pou son garson Marius la anbark dsi in bato é li anparl la pest. Li di : « Si in moun dsi bato la gingn la pèst di ali bonzour do loin, mèm si sé out méyèr z’ami, pars l’amityé sé in bone shoz, mé lé pèst sé la Fin di Mond »
Dèrnyé foi la pest la trap Marsèye lété l’ané 1720 é demoun té i kroi in bato l’amenn la maladi-la, solman lété pa sa, té konm in ronouvèlmann la pèst noir l’avé trap l’érop dann kinzyèm syèk. Bann gran doktèr i apèl sa in maladi rézirzant : li fini momandoné, li rolèv in bonpé d’tan apré.
Par l’fète pou kosa mi anparl de sa ? Pars la pèst la arlèv in kou dann Madégaskar é d’apré sak i di demoun i mor par dizène. I koné sa zordi pars nana in protokol i rann obligatoir déklar la mortalité par la pest. Gouvèrnman lo péi i tash moiyin arète maladi-la, mé d’apré sak i paré lé pa si fasil ké sa. Mèm son basil - yersinia pestis - lé si tèlman kontajyé i paré i pé fé z’atanta avèk sa-si zot i vé, i pé fé lé z’arm biolozik avèk sa.
Konm zot i koné l’épidémi i fé arienk komansé é kèl kalité déga li lé riskab fé ? Ni koné pa bien ozis, mé nou va konète san tardé... Sa sé in n’afèr la pète Madégaskar sa, donk na poin rézon ké li ariv isi shé nou. Sof, si in moun fini ète ataké i voyaz isi La Rényon. Bann sèrvis santé lé dsi lo dan : zot i avèy sa konm lé dsi d’fé é la bien bézoin pars demoun i rond in bonpé dann bann Maskarègn donk i fo fé antansyon… sa sé pou la maladi i pé ariv par lé z’èr !
Talèrla moin la parl maladi rézirzant : donk lo basil i antèr é momandoné ala ké li détèr épi li atak demoun. Sa lé vré pou Madégaskar, mé pou La Rényon ? Ni risk pa arien. Sof ké inndé moun inkonsékan, san prékosyon la fé vni galé dopi Madégaskar ziska isi é pétète dann bann galé-la lo basil i dor solman. An atandan ké li révèye é zour-la mi rakont pa zot :
« La pest, lo kou gonflé, la lang konm in lang bèf épi lo nonbril konm in gro pyès sink fran. ». Solon Cesar dann liv Fanny. Zour-la ?? Mi san déza in pé l’apré prépar z’ot défans.
Plus de demandeurs d’emploi que de salariés du privé et impact des guerres
Mézami souvan défoi kan mwin lé an parmi l’moune mi poz amwin késtyon. Mi domann amwin si mi rapèl koman lo moune lété néna in bonpé d’tan. Mi (…)
In kozman pou la rout
L’île-fracture : l’aménagement en question (2/5)
Utilisons nos atouts pour faire baisser les prix et diminuer notre dépendance
Plus de demandeurs d’emploi que de salariés du privé et impact des guerres Face à l’impasse, l’urgence d’une Conférence territoriale élargie (…)
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)
Impact de conflits lointains dans un pays insulaire dépendant de lointaines importations
Alliance entre Paris et Tereos pour exploiter au maximum les planteurs en recourant à l’argent public pour acheter la paix sociale ?
Derrière les fuites dans les réseaux, des choix politiques
Combattre les causes du chômage de masse
Accélération de la crise du système néocolonial