La prèv par nout listoir : si i marsh pa dann in kou, va marsh dann dë !

12 zwin 2019, sanm Justin

Matant zélida la ékrir Justin :
Mon shèr nové, mon éspès salté, rouj-do-fo n dovan l’étèrnité, mi koné mi sava démoraliz aou moin-la. Pou kosa mi di sa ? Pars mi suiv azot bien é mi konstat in n’afèr sé ké zot i yèm bien fé zoué dsi zot patéfone dann tan lontan, zot vyé dis la fine réyé. Zordi zot i anparl tram-train, domin zot va anparl lotonomi énèrzétik, aprésa zot va rolans sak zot i apèl la résponsabilité é an réalité in kopyaz sak zot l’avé apèl l’otonomi. Lo pli zoli bouké sé kan zot i rolans lo bann zidé kominis la fine foiré in pé partou é si mi tronp pa kan d’lo la mèr va monté, si èl i mont, zot va mète azot dsi kap bord mèr avèk zot pti langouti rouz apré kriy : « Arète in kou sanm lo réshofman klimatik ! ». Mon nové lé bon kan ou néna la suite dann zidé mé obliy pa in n’afèr. Obliy pa ké listoir i répète pa défoi, dézyèm foi li bégèye. Tok ! Pran sa pou toi !

Justin la fé pou répons :
Mon vyé matant k’i koz la boush rouvèr, m’a dir aou in n’afèr : ébin, kan moin la lir out kozman moin la aral konm in boufé loptimis. Toudinkou moin la roprann konfyans pars si ou i gingn pa fé in n’afèr promyé kou, ou i ésèye in dézyèm foi épi mèm in troizyèm épi ou va fini par arivé. Matant sé sak mi apèl la prèv par nout listoir. Kosa sa i vé dir ?
Matant bann zésklav lété atann zot libérasyon l’ané 1794. La koup la manké é zot la gingn sa l’ané 1848, lo vin désanm 1848. Nou téi atann légalité sosyal 1 zanvier 1947, nou la pa gagné mé in koup de tan apré nou la rash ali avèk in for kanpagn dsi l’égalité. Nou la lans mo d’ord lotonomi l’ané 1959 mé nou la pa gingn ali é si i fé parèye akoz sré pa pou lé zané k’i vien ?
Si ni arvir in pé an aryèr dsi sak ou la di, matant nou la pa bate l’asimilasyon atèr é nou la pa arash lo droi viv nout kultur avèk maloya klasé dann patrimoine l’unesco, avèk in bon défans nout kréol rényoné k’téi doi mor, la pa bien vivan li zordi ? Arzout ankor bann poin nou l’apré marké dsi l’otonomi énèrzétik, lo raye épi in mode transpor plizyèr manyèr… Astèr si ni kontinyé ou i pans pa nou néna ankor désèrtènn viktoir pou arash dsi la késtyonn la lite kont lo réshofman klimatik. Mi pans nou konm tout bann pèp néna sa an poinnvizé, nou va gingn sov la vi domoun dsi la tèr !
Matant sa i fé dir amoin, mi romérsyé aou ankor in foi pou léspoir ou la ramène dann mon tète é mi pans galman dann la tète tout mon bann kamarad épi zot kèr sirtou. Sa i fé pans amoin in kozman moin la antann dann la boush défin Paul Vergès téi di konmsa : si ou néna rézon-é nout parti néna rézon-kontinyé marshé san trok shomin é l’androi ou pans ou v’arivé, ou v’arivé pou vréman. Pou mon par mi di, konm moin la ékrir an-o la : si an in kou i gingn pa, nou va gingn an dé foi, pétète an plizyèr foi mé pou gagné nou va gagné. Tok ! Pran sa pou ou.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus