La règ lo lesh-bote-blouz sé lo méyèr règ ké nana !

6 zwin 2016, sanm Justin

I paré, dann la kominiksyon, l’inportan sé fé parl de ou. Donk sé fèr dé z’anons. Lo plis posib konmsa ou i okip lo térin la kominikasyon. Dann in ka konmsa, ou n’a intéré an avoir bann médya avèk ou é pou avoir bann médya avèk ou i fo ou i gingn alonz la moné pars lo nèrf la guèr pou bann médya osi sé l’arzan. La réjyon Rényon nana l’arzan an sifizans é sé pou sa ké la plipar d’bann médya i manz dann son min.

In pé i di lé inportan fé parl de soi, mèm an mal é avèk Lo réjyon Rényon, vi pé kroir amoin zot lé sèrvi. Na poin lontan nou la aprann ké lo parké finansyé, la désid rouv in l’ankète dsi la fason lo bann marshé té partajé-ni koné la poin ankor miz an égzamin, mé konm i di, lé shoz i suiv z’ot kour. Romark noré pi alé in pé pli vit si inn-dé moun malin l’avé pa lav lo bann disk konm in pé i lav sèrvo.

La finn moi d’mé so kou isi, sé l’erop la anvoye in l’ékip sir plas pou oir si lo bann marshé l’avé éspas konm k’i fo. Nana in n’afèr k’i fé grat in pé déyèr zorèy sé lo 150 milyon l’ Erop la donn pou fé in transpor par raye, mé transpor par raye, ni koné la poin ni an prozé, ni dann la réalité, ni mèm an rèv.

Mi arète tèrla pars noré a dir dsi La Réjyon épi Air austral dsi z’ot kominikasyon… Parl an bien, parl an mal, mé provi k’i anparl de nou épi avèk lo lèsh-bot-blouz na poin arien pou an avoir la krintiv.

PadportRoute du littoral

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année

La pès kabo

5 juillet, par Christian Fontaine

Kan i ariv Novanm-Désanm-Zanvié, domoun i réziste pi ek la salèr. Zène-zan i mars dann somin, zène-fi i roul an dékolté ; sétaki i rod in manir po (…)


+ Lus