La solidarité avèk Madagaskar : avan, nou nora gingn la ont pou sa, zordi la ont koshon la manjé !

10 zwin 2016, sanm Justin

Moin la lir dann Témoignaz yèr in l’artik dsi la fain dann sid Madagaskar. I paré shak ané kan i ariv lo sézon sèch lo sid lé ménasé par lo mank de manjé é i paré, solon lo komité d’solidarité, Madagaskar sé inn an parmi tout bann péi k’i soufèr lo plis lo mank de manjé. Konm d’abitid sé bann zanfan é bann vyèy pèrsone k’i soufèr lo plis kan la séchrès i ariv.

Bien sir la pa arienk la séshrès k’i fé déga konmsa nana osi la koripsyon k’i fé ké l’èd internasyonal lé détourné ; nana osi bann dahalo, bann bandi armé k’i vol lo bétaye par troupo antyé épi lo bann rékolt é anplis i asasine demoun. Ni pé dir osi na poin in pouvoir for pou fé règn la pé, l’ord é pou lite kont la koripsyon é bann bandi armé. Tousa lé vré, mé tousa i doi pa angant lo moun pou abandone lo pèp Madagaskar .

Pars lé kant mèm posib fé sirkile konm k’i fo l’ède imanitèr. Par koman ? Pars nana bann z’asosyasion imanitèr k’i distribyé l’ède dann bann vilaz é la plipar d’tan i pé an avoir konfyans dan zot : kisoi bann z’asosyasion krétyène, kisoi ankor bann asosyasion indépandan par raport lo gouvèrnman-i apèl sa bann z’ong (organizasyon non gouvèrnmantal), kisoi ankor d’ot kanal de moun bon kèr.

Sa i pé pa éskiz nout konsèy départmantal, nout konsèy zénéral é nou mèm bann rényoné k’i donn in pa in kou d’min nout frèr malgash. La COI osi nana kant mèm son kou d’min pou doné. Pou kosa, Pars partou lo moun la faim é zot la bézoin k’i ède azot, i fo èd azot . Arzout avèk sa, ède azot zordi, sé ède anou domin kan nou nora koté nou in péi avèk 55 milyonn moun si nou la pa très in toil d’amityé avèk zot zordi koman nou va fé domin kan zot sar fine ariv a ète inn grann puisans ?

Kèl rol nou nora si ni gingn mèm pa aport in pé nout solidarité dann lo tan difisil. Avan nou nora gingn la ont pou sa ! Zordi, konm di lo kont, la ont koshon la manjé.

PadportMadagascar

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus