Canne à sucre à La Réunion : il est temps de tout revoir
21 septembre, parSortir du système néocolonial de simple fournisseur des profits d’une société exogène
9 zanvié 2021, sanm

In moun la rakont amwin, in zour lo gran Charles (de Gaulle si zot i vé !) in pé dépoité pat lo lingratitide lo pèp franssé la di avèk son l’ède de kan : « Aou ! Alé gouvèrn in péi néna dé sankarant kalité fromaz. ». Li téi vé dir si mèm dsi fromaz zot i antann pa, ébin koman zot i pé akord azot dsi la politiképi dsi tout lo bann zafèr konliké d’la vi.
Toussa pou dir mwin lé pa san pour san dakor avèk li-dabor mwin la fibe dir aot kossa mi pans bann gran zom - pars mi aprésyé bien la variété si lé a mon porté. Par ébzanp mwin la lir dann la Martinik l’avé san kalité mang ! zot i trouv pa sa ékstra ? Pli for, i paré issi La Rényon néna san karant varyété mang ! arienk la dan néna dé koi bate in karé dann in ron. Zot i panss spa ?
Mé kan mi kalkil, mi di konbien kalité brède nou néna ? Mi sava pa di azot konbien pars mwin la pa trouv lo shif dsi mon lintèrnète. Sèl shoz mi pé di azot, i fo manz brède mé antansyon shak brède sé konm in médikaman : in bon frékassé brède i fé alé aou an boté la kaz madam Paul. Mé i paré i pé kontraye in pé out tranzite é fé lo kontrèr d’sak mi sort ékri. La pa lo mèm i fé sa ; anpliss i fé pal o mèm zéfé dsi toulmoun.. Donk sak i manz brède i fo li varyé. La varyété mi di azot néna ké sa k’lé bon. Domann pa mwin kèl, mi koné pa mé néna dsi marshé forin bann bon konéssèr. I fo alé domann azot.
Konbien kalité rasine-léguime nou néna ? In bon kantité biensir é la plipar lé bien bon. Pou kossa ? Ala in késtyon k’i rovien ankor. Mé lé sir si zot i vé pa tronpé, i fo la varyété ankor in kou. Konm Daniel Vabois i di : Toultan lari d’kanar, toultan kari d’kanar, in zour wi pé avoir anvi manz in ptit pintad ! Parèye manz pa ponm tèr toulézour, obli pa sonz-é néna plizyèr kalité-obliye pa kanbar-plizyèr kalité ossi - obli pa toutt rasine nout zansète l’amenn issi shé nou.
La vyann i pé an avoir plizyèr kalité. Poisson néna par milyé dan la mèr.alor ! Alor i fo bann shèrshèr i dovien in pé pliss bann trouvèr konmsa zot i fé lo travaye ni gingn pa fèr par nou-mèm.. Mé oila, pou ashté néna in sèl kalité larzan é néna in pé néna bonpé é in pé néna tré pé. Toulmoun na lo droi manzé ! alor koman i fé ? I fo bann prodiktèr i produi an lkantité, i vann lo pri k’i fo mé i fo sirtou in plan sèryé pou lite kont la mizèr pars sansa nout tout lé pa a égalité é sa lé pa bon.
Pou fini - pars mi sava pa kontinyé sa ziska la fin di mond - m’a site azot mon gran-mèr Berthe in madam mwin té i admir, mé biensir la fine pass lo mir l’ot koté. El téi di : Mon n’anfan, mi shèrch kékshoz pou manzé onzèr, kékshoz bon pou la boush, bon pou la santé épi bon pou lo port-moné, mé mi trouv pa.alor souvan défoi, mi oiyé aèl apré manz an marshan in krout do ri avèk dosik - èl l’avé bèss lé zarm dovan son problèm. Pétète zot ossi lé dann in ka konmsa. An touléka rotirn birn : néna ké la varyété k’i kont.
Sortir du système néocolonial de simple fournisseur des profits d’une société exogène
Toute bann léktèr zoinal Témoignages lé sirman o kouran dsi litilité roplante bann pyé d’boi pou anpesh lo dérègloman klimatik. Sé in problèm gaz (…)
In kozman pou la rout
Le Président américain recevra bien son homologue chinois, le 24 septembre 2026, comme il l’avait exprimé, lors de sa visite en Chine, en mai (…)
La limite de +1,5 degré risque d’être dépassée
La limite de 1,5 degré de l’Accord de Paris bientôt franchie
Impact de la crise climatique mondiale dans notre pays
Projet de désindexation des pensions sur l’inflation
Forte houle : l’océan rappelle les limites du béton
2016-2026 : 10e anniversaire de la disparition de Paul Vergès.
Le monde a changé, et La Réunion ?
Le monde a changé, et La Réunion ?