La varyété komère sé kékshoz nou la bien bézoin ! Ou i trouv pa ?

9 zanvié 2021, sanm Justin

In moun la rakont amwin, in zour lo gran Charles (de Gaulle si zot i vé !) in pé dépoité pat lo lingratitide lo pèp franssé la di avèk son l’ède de kan : « Aou ! Alé gouvèrn in péi néna dé sankarant kalité fromaz. ». Li téi vé dir si mèm dsi fromaz zot i antann pa, ébin koman zot i pé akord azot dsi la politiképi dsi tout lo bann zafèr konliké d’la vi.

Toussa pou dir mwin lé pa san pour san dakor avèk li-dabor mwin la fibe dir aot kossa mi pans bann gran zom - pars mi aprésyé bien la variété si lé a mon porté. Par ébzanp mwin la lir dann la Martinik l’avé san kalité mang ! zot i trouv pa sa ékstra ? Pli for, i paré issi La Rényon néna san karant varyété mang ! arienk la dan néna dé koi bate in karé dann in ron. Zot i panss spa ?

Mé kan mi kalkil, mi di konbien kalité brède nou néna ? Mi sava pa di azot konbien pars mwin la pa trouv lo shif dsi mon lintèrnète. Sèl shoz mi pé di azot, i fo manz brède mé antansyon shak brède sé konm in médikaman : in bon frékassé brède i fé alé aou an boté la kaz madam Paul. Mé i paré i pé kontraye in pé out tranzite é fé lo kontrèr d’sak mi sort ékri. La pa lo mèm i fé sa ; anpliss i fé pal o mèm zéfé dsi toulmoun.. Donk sak i manz brède i fo li varyé. La varyété mi di azot néna ké sa k’lé bon. Domann pa mwin kèl, mi koné pa mé néna dsi marshé forin bann bon konéssèr. I fo alé domann azot.

Konbien kalité rasine-léguime nou néna ? In bon kantité biensir é la plipar lé bien bon. Pou kossa ? Ala in késtyon k’i rovien ankor. Mé lé sir si zot i vé pa tronpé, i fo la varyété ankor in kou. Konm Daniel Vabois i di : Toultan lari d’kanar, toultan kari d’kanar, in zour wi pé avoir anvi manz in ptit pintad ! Parèye manz pa ponm tèr toulézour, obli pa sonz-é néna plizyèr kalité-obliye pa kanbar-plizyèr kalité ossi - obli pa toutt rasine nout zansète l’amenn issi shé nou.

La vyann i pé an avoir plizyèr kalité. Poisson néna par milyé dan la mèr.alor ! Alor i fo bann shèrshèr i dovien in pé pliss bann trouvèr konmsa zot i fé lo travaye ni gingn pa fèr par nou-mèm.. Mé oila, pou ashté néna in sèl kalité larzan é néna in pé néna bonpé é in pé néna tré pé. Toulmoun na lo droi manzé ! alor koman i fé ? I fo bann prodiktèr i produi an lkantité, i vann lo pri k’i fo mé i fo sirtou in plan sèryé pou lite kont la mizèr pars sansa nout tout lé pa a égalité é sa lé pa bon.
Pou fini - pars mi sava pa kontinyé sa ziska la fin di mond - m’a site azot mon gran-mèr Berthe in madam mwin té i admir, mé biensir la fine pass lo mir l’ot koté. El téi di : Mon n’anfan, mi shèrch kékshoz pou manzé onzèr, kékshoz bon pou la boush, bon pou la santé épi bon pou lo port-moné, mé mi trouv pa.alor souvan défoi, mi oiyé aèl apré manz an marshan in krout do ri avèk dosik - èl l’avé bèss lé zarm dovan son problèm. Pétète zot ossi lé dann in ka konmsa. An touléka rotirn birn : néna ké la varyété k’i kont.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus