Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
8 octob 2020, sanm

Mi pans konm moin zot lé pou l’otonomi alimantèr-la sékirité si zot i vé - é mi pans pa koméla néna d’moun lé kont sa. Lé posib dann zot zidé néna inn-dé niyans, mé d’apré sak mi antann la plipar d’moun i viv La Rényon lé pou sa. Lé normal demoun lé pou sa, pars nout bann paran épi gran-paran lété tromtizé par lo mank manzé éni vé pi artonm dann in tablatir konmsa.
Antansyon, mi di pa tout demoun shé nou i sava dor la vant plin pars néna in bon koup demoun li néna in mank di motif di poikoi-larzan si zot i vé - tazantan dan lo moi. Mé sa la pa pars na poin manzé dann la boutik mé plito par lo mank d’arzan épi par in mové politik inégalitèr. Moin lé dakor avèk sak i di i fo vanz kont sa pou komansé mé sa i anpèsh pan ou produi nout nouritir isi shé nou :
Néna térin, klima lé plito bon, la tèr lé plito rish é bann plantèr isi shé nou néna zot kapasité. Mèm sak lé pa plantèr i pé mète ali dan la parti par bann zardin partazén, par in b out kour si zot néna, épi in bon formasyon, dizon in lédikasyon popilèr dann lo plantaz pou manzé. Mi pans nou néna tout sak i fo pou nou avansé dirèk vèr la sékirité alimantèr.
Mé mi pé dir azot toutsuit, la sékirité alimantèr i pé pa zap bann prodiksyon la kalité. Sa i anpès pa nou plant kann é pa arienk pou lo sik.. Pou lénèrzi galman, pou sèrv konm baz lindistrializasyon nout péi-mi rodi, dann kann i pé tir plizyèr santène sou produi la kann é in mine d’or konmsa i fo pa kassé. I anpèsh pa nou fé not kafé bourbon pointi, nout té blan, nout jèrniom la kalité, épi tizane, épi médikaman an siro sansa an zélil.
Mé zami, ptète zot i pans mi rèv, mé sa la pa in rèv ditou : nou lé an kapasité pou fé sa é kan l’anvi, la kapasité, épi la nésésité i fé la rankont, nou lé paré pou alé an avan. Konm i di souvan, la vérité i avans dousman mé li fini par avansé.
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
In kozman pou la rout
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)