
Lo monde zordi lé pi parèye sèk yèr ! lo monde la shanjé !
20 mé, sanmI rèss in monde pou rokonstruir. Mézami, ni vé ni vé pa, lo monde la shanjé. Li sar pi zamé konm lo monde nou la konu dann passé. Dovan in (…)
10 octob 2024, sanm
Kan i koz avèk bann shagossien la soufèr la déportassion, la plipar d’tan i antan azot apré dir la fé kite anou noute paradi pou amenn anou dann in lanfèr. Poitan sé dann Maurice épi dann Sésèl ké l’amenn azot é Maurice épi Sésèl pou bonpé d’moune sé zistoman bann landroi paradizyak.
Lé vré na poin pli gayar landroi ké landroi ou lé né. Lé vré kan ou lé déporté wi pass oute tan a domandé kossa ou la fé pou k’i ariv aou in n’afèr konmsa pou sorte dann in landroi ou lé bien é pou rotrouv aou dann in landroi toute zafèr i manke aou — konm in pinission pou kékshoz ou la pa fé. Mé sirman la vi zot téi amenn laba lété pou kékshoz dann zot rogré k’i anfini pa.
Viv san problèm ? Sirésèrtin bonpé d’moune i doi rèv in vi konmsa é sé konmsa bann shagossien téi viv d’apré sak zot i rakonte ankor zordi, touléka pou sak lé ankor vivan… moinss katsan dsi a popré dé mil zot lété kan zot té blijé kite Shagos pou alé dann bann landroi zot téi koné mèm pa.
La plipar i di zot téi travaye lo matin pou kass koko, pou antrotien la plantyassioon, pou prépar bann konvoi pou lésportassion é laprémidi zot téi sava pou bingn dan la mèr, pou pèsh poisson, trape krab épi ossi done in kou d’èye dsi zot zardin é lo samdi lo tan séga tanbour téi ariv avèk zot mizik épi zot danss.
Kan in kouple téi form avèk osinonsa san maryaz — téi régilariz apré kan in foi tou lé sis moi lo prète téi i sorte Maurice pou vnir an mission Shagoss — lo kouple té i gingn an kado inn kour épi lo matèryèl pou fé la mézon.
I di zot téi travaye pa pou larzan. Zot l’avé poin larzan dann poss, sa lé vré konm pa pars la valèr zot travay lété la banke lil Maurice é sa téi done azot lo droi pran toute lo nésséssèr dann magazin la konpagni. Biensir lété pa la sossyété d’konsomassioon é sak zot té i trouv dann magazin lété, konm mwin la di, lo néssésèr é pa lo sipèrfli mé zot vi lété konmsa é toussa lété zot paradi pèrdu.
Bien antandi, la vi sé la vi, é l’avé touzour bann problèm mé san foi mwin difissil pou réglé ké sète la vi koméla, la vi zot la konète dann Maurice épi dann Sésèl mé sirtou san la déportassion zot noré zamé konète sak zot la konu : la mizèr, la fain, lo bidonvil, lo manke de soin. Arzoute ankor avèk sa bann pèrvèrsion in sossyété évolué.
Abonantandèr salu !
Justin
I rèss in monde pou rokonstruir. Mézami, ni vé ni vé pa, lo monde la shanjé. Li sar pi zamé konm lo monde nou la konu dann passé. Dovan in (…)
À La Réunion, la crise du logement touche profondément la population. Selon le rapport 2025 de la Fondation Abbé Pierre, près de 200 000 (…)
Comment des initiatives locales transforment les défis environnementaux en opportunités pour la stabilité et la prospérité
Le pape Léon XIV a marqué le début de son pontificat en critiquant vivement les excès du capitalisme lors de sa messe inaugurale au Vatican. (…)
Le tribunal administratif de Saint-Denis a débouté, le 14 mai 2025, le collectif « Protège nout savane » et 5 requérants de leur demande de (…)
La grève des taxis qui paralyse aujourd’hui La Réunion est bien plus qu’un simple mouvement social. Elle est le symptôme d’un coma circulatoire (…)
« Ne soyez jamais esclaves de l’argent » « Dans une société actuellement dominée par la quête de l’argent, qui crée de la misère, de (…)
La Réunion est en première ligne du réchauffement climatique. Le dernier été 2024-2025 vient de battre tous les records de chaleur enregistrés (…)
La vie chère est une réalité à La Réunion pour de trop nombreuses familles. Le logement est une dépense contrainte qui pèse sur les budgets.
Bonpé d’ moun i koné zistoir-la : i di konmsa, in zour, in marmay Morisien té vé aprand1 Langlé son kamarad. Alors, li trouv son kamarad, li di : (…)
Malgré un cyclone, la saison des pluies accuse un déficit de 28% par rapport à la moyenne. Pour que personne ne soit privé d’eau ces prochains (…)
Nous venons d’apprendre que la tentative honteuse d’Olivier Hoarau de faire voter par le conseil municipal la protection fonctionnelle en sa (…)