
Sept prix Nobel d’économie exhortent la France à adopter un impôt sur les ultrariches
10 juilletSept prix Nobel d’économie ont appelé à mettre en place un impôt minimum sur les patrimoines des plus riches. Parmi les signataires de cette (…)
10 octob 2024, sanm
Kan i koz avèk bann shagossien la soufèr la déportassion, la plipar d’tan i antan azot apré dir la fé kite anou noute paradi pou amenn anou dann in lanfèr. Poitan sé dann Maurice épi dann Sésèl ké l’amenn azot é Maurice épi Sésèl pou bonpé d’moune sé zistoman bann landroi paradizyak.
Lé vré na poin pli gayar landroi ké landroi ou lé né. Lé vré kan ou lé déporté wi pass oute tan a domandé kossa ou la fé pou k’i ariv aou in n’afèr konmsa pou sorte dann in landroi ou lé bien é pou rotrouv aou dann in landroi toute zafèr i manke aou — konm in pinission pou kékshoz ou la pa fé. Mé sirman la vi zot téi amenn laba lété pou kékshoz dann zot rogré k’i anfini pa.
Viv san problèm ? Sirésèrtin bonpé d’moune i doi rèv in vi konmsa é sé konmsa bann shagossien téi viv d’apré sak zot i rakonte ankor zordi, touléka pou sak lé ankor vivan… moinss katsan dsi a popré dé mil zot lété kan zot té blijé kite Shagos pou alé dann bann landroi zot téi koné mèm pa.
La plipar i di zot téi travaye lo matin pou kass koko, pou antrotien la plantyassioon, pou prépar bann konvoi pou lésportassion é laprémidi zot téi sava pou bingn dan la mèr, pou pèsh poisson, trape krab épi ossi done in kou d’èye dsi zot zardin é lo samdi lo tan séga tanbour téi ariv avèk zot mizik épi zot danss.
Kan in kouple téi form avèk osinonsa san maryaz — téi régilariz apré kan in foi tou lé sis moi lo prète téi i sorte Maurice pou vnir an mission Shagoss — lo kouple té i gingn an kado inn kour épi lo matèryèl pou fé la mézon.
I di zot téi travaye pa pou larzan. Zot l’avé poin larzan dann poss, sa lé vré konm pa pars la valèr zot travay lété la banke lil Maurice é sa téi done azot lo droi pran toute lo nésséssèr dann magazin la konpagni. Biensir lété pa la sossyété d’konsomassioon é sak zot té i trouv dann magazin lété, konm mwin la di, lo néssésèr é pa lo sipèrfli mé zot vi lété konmsa é toussa lété zot paradi pèrdu.
Bien antandi, la vi sé la vi, é l’avé touzour bann problèm mé san foi mwin difissil pou réglé ké sète la vi koméla, la vi zot la konète dann Maurice épi dann Sésèl mé sirtou san la déportassion zot noré zamé konète sak zot la konu : la mizèr, la fain, lo bidonvil, lo manke de soin. Arzoute ankor avèk sa bann pèrvèrsion in sossyété évolué.
Abonantandèr salu !
Justin
Sept prix Nobel d’économie ont appelé à mettre en place un impôt minimum sur les patrimoines des plus riches. Parmi les signataires de cette (…)
Le Parti communiste Chinois (PCC) est né le 23 juillet 1921, à Shanghai, dans la partie colonisée par la France. Le 1er octobre 1949, Mao proclame (…)
Mézami, si mi di azot La Rényon i repoz dsi in volkan, zot va dir amwin, kan mi di sa, dizon mwin la pa di arien. Si mi di demoune lé pa kontan, (…)
En 2019, les émissions de gaz à effet de serre générées sur place à La Réunion, que ce soit par les activités économiques ou les logements et (…)
Mézami, médam zé méssyé,néna dé shoz mi yèm bien dann la tradissyon kréol ;Sé bann kozman i marke la solidarité dann noute sossyété. Zot i koné lo (…)
Les catastrophes climatiques pourraient coûter jusqu’à 5% du PIB de la zone euro d’ici 2030, selon la Banque Centrale Européenne, qui pour (…)
La conférence historique sur le financement du développement à Séville s’est conclue avec un sentiment renouvelé de détermination et un accent mis (…)
Au 1er juin, les chiffres du ministère de la Justice ont établi à 84 447 personnes détenues pour 62 566 places. La surpopulation carcérale (…)
Après les coupures d’eau mémorables sur fond de polémique, le conflit Mairie de Saint-André-Cirest qui perdure, les plaintes à répétition, les (…)
En avril 2025, la ministre malgache des Affaires étrangères, Rasata Rafaravavitafika a déclaré que "la position de Madagascar concernant la (…)
Le CIOM « national » aura bien lieu le 10 juillet au Ministère des Outre-mer, en présence du Premier ministre, François Bayrou et du ministre de (…)
L’État proposerait une transition sur 15 à 20 ans avec, in fine, une consultation sur un ou plusieurs modèles, selon un participant au discours (…)