Un vestige de la société esclavagiste est en train de tomber
11 juin, parCourrier des lecteurs
26 mai 2023, par

Mézami, souvan mi antande bande chagossien apré di, kan zot i parl zot vi d’avan épi la vi d’apré la déportassion : « La tir anou dann nout paradi é la mète anou dann l’anfèr »
Fasson banna i di sa, é manyèr larm delo i koul dann zot zyé sinkantan apré, kome la tristèss i lèss son mark dsi zot tré d’vizaz, mwin pèrsonèlman épi bande siportèr Chagoss ni koné zot doulèr é koman sa i akonpagn azot dann toute zot vi dopi dé zané é dé zané. Mé in pé i pé di : Maurice, in zoli landroi pou vakanss. Sésèl galman in gayar landroi pou tourist l’anglétèr in gran péi modèrn donk la pa in l’anfèr.
Pou vakanssyé, pou tourist, pou demoune bien instalé, oui... Mé pou déporté , pou demoune pov épi bordé, mal akéyi la pa ditou la mèm afèr.
Mé antansion la vi laba té kante mèm in vi d’travaye é brouté l’avé pou brouté pou toute travayèr bannzil chagos : labourèr li, charon li, maréshal féran li, kassèr koko li, dékokèr d’koko, sèrvitèr, kondiktèr latlaz zanimo, zouvriyé dann kalorifèr, préparatèr la kargézon koko pou bato, fabrikèr balyé, sèrvitèr, matrone, infirmyé, magazinyé, matlo dann kanote épi toute métyé mwin la pa nomé. In koléktivité an plin travaye avèk shakinn son talan.
Pou lo plézir é pou l’amizman toulmoune téi déklar prézan : nazé, péshé, souke bande gro krab, dénish bénityé, kol zourite, langouste, épi bande mèrvéyé poisson koloré. Arzoute èk sa lo konfor k’i fo : shak famiye son kour épi son mézon épi son pti plantaz frui, rassine, léguime, toulmoune l’avé in toi dsi son tète é lo samdi soir séga tanbour pou larg in pé la soss. Toussala dann shak landroi téi trouv in konssantrassion demoune
Nou la pa anparl lo pèyman ébin téi toush pa larzan dirèk mé lo mandatman téi pass la bank Moris, assé pou shakinn gingn son « rassion » dann magazin la konpagni alimanté par bato téi sorte moris dann bande produi l’avé poin dann Chagos : la nouritir d’baz, zépiss,luil, mé galman savon, épi pyèss la toil pou fé linz épi tazantan inn-dé produi d’boté-la kokèteri sa lé inivèrsèl... Mé konm i di l’om i viv pa solman avèk manzé mé galman bande parol sorti dan la boush bondyé é sa ossi téi an manke pa.
Avan lo paradi, apré l’anfèr - A bon antandèr, salu !
Courrier des lecteurs
Mézami , néna par-la dë somenn in sèrtin prézidan zétazini la di dann in konféranss de press li lé dakor pou ashté bannzil chagos mé sa sé in (…)
In kozman pou la rout
La Réunion dans la mondialisation sans protection
La Réunion dans la mondialisation sans protection
Ouverture hier à Sainte-Suzanne
Au lieu de reproduire la France, les Réunionnais devraient s’inspirer de Madagascar
Retour sur le séminaire organisé par la Section PCR de Saint-Denis
Conséquence de la crise et de la pénurie de logements sociaux
Condoléances du Parti Communiste Réunionnais
Face aux difficultés de trésorerie à cause des retards de paiement
À la veille de la manifestation organisée par des élus devant la préfecture