Lé konpliké pou fèr sinp ! Mé lé sitèlman nésésèr !

17 févrié 2014, sanm Justin

Akoz lé shoz lé pa pli sinp ké zot i lé ? Pars, pétète, konm in pé i di, lé konpliké pou fèr sinp. Sa lé vré dann in pé tout zafèr konm par égzanp dann la vi an parmi. Nana touzour in grin la sab pou anpèsh in mékanik bien roul ron. Pou kosa sa ? La natir imène... i pé sfèr. Pars i prévoi pa asé ?...pé sfèr sirtou si i anvoy konm l’arivé. In mank lorganizasyon ?.. sa lé vré galman. in mank la foi dann bann bon prinsip ? Sa lé vré osi. L’administrasyon la plipar d’tan sé lo roiyom la konplikasion.

Pou l’administrasyon fransèz, sa lé vré é pa arienk zordi. Si ni romont lo tan ziska promyé révolisyon fransèz l’ané 1789, La Frans lété divizé in fason konpliké vèy pa koman. L’avé bann provins avèk shakinn son gouvèrnèr. L’avé bann zénéralité gran konm in provins mé téi korèsponn pa bien é l’avé in l’intandan pou komann ali. L’avé bann rézyon militèr. L’avé osi bann zévéshé. Tout sa té i korésponn pa bien inn avèk l’ot késtyonn zéografi, késtyonn popilasyon, késtyonn lékonomi, épi késtyonn sosyété. Zot i pé poz azot la késtyonn savoir pou kosa té konpliké konmsa… Ébin, sanm pou moin, té in manyèr divizé pou bann roi gard zot pouvoir... Divizé pou régné !

Mi oi déza in pé apré di : "Justin la pèrd la boul ! Pou kosa li l’apré fé so sharivari ?" Figuir azot, moin la pa pèrd la tète, moin la pa pèrd lo sid ni lo nor, pars mi ariv ankor dsi la sityasion La Rényon. Avèk tout son konplikasyon zot i pans bann rényoné i artrouv azot fasilman ? Moin lé pa sir avèk lo trikmardaz de komine, de kominoté d’komine, do konsèy zénéral, do konsèy réjyonal, l’éta lokalék son préfé lo météor ki ariv, ki sava, épi ki disparé pou alé lèv in n’ot koté. Dizon in pouvoir an konféti ! Dan sèt afèr, kisa i koz pou La Rényon ? in pé toulmoun, donk pèrsone. Donk na poin in vré pouvoir rényoné dann so tapi mandyan. Lé konpliké d’fèr sinp, poitan lé si tèlman nésésèr…

Justin

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?

Bann modékri andann forom

  • la Rénion, in tit péi, okilé, okilé okilé lé, na tout sort , tout sort kalités ; maloya arrive à toué, okilé okilé okilé lé etc.......................Rèsement kan nou danse

    maloya, nou kalkil pas komen mèt le pied, la tête, le corps, nou danse ek not kèr, çà même un naffair simp, et ke lé petêt compliqué po certains kar zot

    pas vécu ; allez dit patout.


Témoignages - 80e année

La pès kabo

5 juillet, par Christian Fontaine

Kan i ariv Novanm-Désanm-Zanvié, domoun i réziste pi ek la salèr. Zène-zan i mars dann somin, zène-fi i roul an dékolté ; sétaki i rod in manir po (…)


+ Lus