Lé pli fassil lès son sèrvo patiné dann la mélass plito ké fé travaye ali !

29 zanvié 2022, sanm Justin

Matant Zélida la ékrir Justin :

Mon shèr nové, mon spèss salté, rouj-de-fon dovan l’étèrnité a ékout azot i diré sé bann kominis la dékouvèr lo réshofman klimatik é sé zot l’apré fé an sort demoun i lite kont réshofmann la. Mèm pou désèrtin rant zot sé Paul Vergès la dékouvèr sa é sé par li koméla bann gran péi i méfyé so réshofman-la avèk tout la tablatir souvan dé foi demoun i pans zot va amène pou l’imanité.
Mi di soi-dizan pars a l’èr k’i lé, si mi tronp pa, réshofman klimatik la sa sé in fénomène i koné pa bien é i koné pa avèk présizyon é souvan défoi néna in pé i fé sanblan zot i koné alé oir zot i koné pa inn tyork. Tok ! Pran sa pou toué !

Justin la fé pou répons :

Mon vyé matant k’i koz touzour la boush rouvèr, mi antann aou dir, i koné pa bien si sé l’ onm k’i provok lo réshofman klimatik, i koné pa égzaktoman lé shoz é an plis ké sa bann kominis ki fé zot zéssétou dann sète afèr-la, sré myé robatiz azot bann zéssépa.
Matante mi tien d’rapèl aou koman bann gran zoinal, bann radyo épi bann télé la réazi kan Paul Vergès l’anons la katastrof té i pé arivé. Sa lété dann in kanpagn éléktoral é Paul Vergès la fé in konférans do prèss.
Bann zoinalis té i panss li téi sava parl zéléksyon mé li la pa parlé.
Li la parl sinploman pou soulèv la késtyonn réshofmann klima. Bann zoinalis la panss li l’avé pèrd lo nor é zot la panss Vergès téi konsidèr lo zéléksyon lé kui é sé pou sa lo prézidan lo PCR i anparl pa.
Finalman de konte, té sa laktyalité é pou in bonpé d’tan. Lété pa in n’afèr d’zéssétou sansa zéssérien, mé inn késtyonn vi ou d’mor pou l’om dsu la tère… Tanka ban de kréytikér mi rapè azot in sinp kozman :
« Lo saz i amontr la line é linbéssil i rogarde lo doi. »
Tok ! Pran sa pou ou matante !

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus