Les questions du temps présent
21 juillet, parCeux qui n’ont que la France comme horizon indépassable tournent en rond
28 février 2025, par

Mézami, mi ansouvien, néna kék zané kan téi komanss anparl lo dérègloman klimatik, mwin la antann in ga — in savan si mi tronpe pa ! — apré dir dann noute demin, nora mwinss météores mé zot lé riskab d’ète pli for. Biensir mwin té i kroi pars mwin téi panss lo savan l’avé bien prann an konsidérasion toute lo bann paramète.
La sazèss, par l’fète, téi komann amwin la prudanss dann mon kroiyanss : é si téi tienbo pa konte toute lo bann paramète konm la tanpératir dolo la mèr, osinonsa bann gran kouran la mèr épi d’ote faktèr ankor… astèr mi domann si lo bann zéléman la statistik lé sifizan pou tir in loi zénéral.
Pars la sézon siklone lé ankor lwin pou finir é arienk zordi zoinal Témoignaz la anparl anou — son bann léktèr — kate for siklone é toute lé éné dann in landroi zéografik lé pa abityèl. Pars zot i sorte pa dann l’èst loséan indien mé dann louèst é pli sirman dann kanal Mozambik épi dsi la kote Madégaskar.
Mwin lé sir bann météoroloziss néna dé shoz a dir la dsi é pétète inn-dé loi pou tir d’sète afèr-la, sof si i di la pèryode lé tro kourte pou tir in règloman zénéral osinonsa la natir lé tro dérouté par rapor son bann lansègnman dopi dé zané é dé zané… Néna dé foi wi tir in lésson zénéral d’in afèr lé solman sirkontanssyèl. Zot i rapèl Chido lo siklone la pass dsi Mayotte ? Bin bann zansien dann Mayotte téi di na pwin siklone shé zot — sak téi vien avan sète la pass lo l’ané 1934 donk dopi prèss in syèk talèr.
Mézami, mi sava pa pli loin dann mon rézoneman, mé ziss pou dir azot, d’apré mwin la natir la fine ète si tèlman maltrété ké lé nésséssèr étidyé son manyèr fonkssioné osinonsa lé nésséssèr arète maltrète la natir pou bien rotrouv son manyèr fonkssyoné. La natir la bézwin rotrouv son lozik de fonkssyoneman ?
A bon antrandèr salu !
Justin
Ceux qui n’ont que la France comme horizon indépassable tournent en rond
Mézami na pwin lontan mwin la ékrir in n’afèr dann in biyé pou dir d’apré sak mi antann in pé partou épi sak mi lir ossi dann zoinal, bann zansien (…)
In kozman pou la rout
NaMo Green Rail, sur la ligne Jind-Sonipa
D’autres communes concernées à La Réunion ?
Convention de subvention avec l’Agence française de développement
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Création du Port Sec III
Relance du projet ferroviaire
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois