Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
30 zwiyé 2020, sanm

Mézami, souvan défoi dan la vi, ou i otoiye demoun san konète vréman sak zot la nyabou fèr dann zot vi. Dé foi ou i koz avèk in éro dann out lite é ou i koné mèm pa, sansa mèm pi, sansa ankor ou la fine obliyé sak zot la fé.
Pou kosa mi di sa ? Pars pa pli loin k’yèr, moin la gingn lokazyon koz avèk in moun moin l’avé pa vi dopi in bon koup de tan. Nou la parl dé shoz é d’ot, é momandoné, nou la koz in pé dsi bann kamarad ni koné dopi lontan. Pa pou kass dosik dsi zot do, mé pou ésèye rapèl in pé zot parkour… Momandoné ni anparl kélk’in la pèrsone épi moin mèm ni koné bien épi ala k’èl i di amoin :
Ou i koné intèl, gouvèrnman kolonyal, dann tan Michel debré, la ékspils ali d’La Rényon. Moin la tonm a la ranvèrs é l’èr-la moin la domann détaye, èl la done amoin... Moin noré du konète pars sa fé dé plonb-konm in pé i di-ké mi koné ali é sa sé in lépizod son vi moin téi koné pa ditou. Mi sava pa dir azot sak moin la aprann avèk in n’ot kamarad, pars la vi in militan i apartien ali an promyé é sé li k’i doi pran dsi li pou rakont sa, mèm si li lé modèst.
Poitan tazantan, sak nout bann kamarad la fé, sa i apartien listoir nout péi-listoir nout parti biensir - épi sète son bann éro nout fénoir. An pliské sa, i fo pa kont dsi bann néo kolonyal pou rakont la vi nout bann militan… Konm i fo pa kont dsi bann zésklavazis pou di vréman koman bann zésklav téi viv.
Lé vré, néna in kozman i di : toultan ké lyèv i konèt ar pa ékri, sé lo tyèr d’lyèv va rakont son vi. Mé bann pèrsone mi parl, la pa lyèv, zot i koné ékrir é mèm bien ékrir mé zot néna in kalité épi in défo an mèm tan : zot lé modèst. Ala pou kosa ni konèt ar pa vréman tout sak zot la nyabou fé d’bien dann zot vi é dann zot konba pou zot pèp.
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
In kozman pou la rout
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)