Canne à sucre à La Réunion : il est temps de tout revoir
21 septembre, parSortir du système néocolonial de simple fournisseur des profits d’une société exogène
30 zwiyé 2020, sanm

Mézami, souvan défoi dan la vi, ou i otoiye demoun san konète vréman sak zot la nyabou fèr dann zot vi. Dé foi ou i koz avèk in éro dann out lite é ou i koné mèm pa, sansa mèm pi, sansa ankor ou la fine obliyé sak zot la fé.
Pou kosa mi di sa ? Pars pa pli loin k’yèr, moin la gingn lokazyon koz avèk in moun moin l’avé pa vi dopi in bon koup de tan. Nou la parl dé shoz é d’ot, é momandoné, nou la koz in pé dsi bann kamarad ni koné dopi lontan. Pa pou kass dosik dsi zot do, mé pou ésèye rapèl in pé zot parkour… Momandoné ni anparl kélk’in la pèrsone épi moin mèm ni koné bien épi ala k’èl i di amoin :
Ou i koné intèl, gouvèrnman kolonyal, dann tan Michel debré, la ékspils ali d’La Rényon. Moin la tonm a la ranvèrs é l’èr-la moin la domann détaye, èl la done amoin... Moin noré du konète pars sa fé dé plonb-konm in pé i di-ké mi koné ali é sa sé in lépizod son vi moin téi koné pa ditou. Mi sava pa dir azot sak moin la aprann avèk in n’ot kamarad, pars la vi in militan i apartien ali an promyé é sé li k’i doi pran dsi li pou rakont sa, mèm si li lé modèst.
Poitan tazantan, sak nout bann kamarad la fé, sa i apartien listoir nout péi-listoir nout parti biensir - épi sète son bann éro nout fénoir. An pliské sa, i fo pa kont dsi bann néo kolonyal pou rakont la vi nout bann militan… Konm i fo pa kont dsi bann zésklavazis pou di vréman koman bann zésklav téi viv.
Lé vré, néna in kozman i di : toultan ké lyèv i konèt ar pa ékri, sé lo tyèr d’lyèv va rakont son vi. Mé bann pèrsone mi parl, la pa lyèv, zot i koné ékrir é mèm bien ékrir mé zot néna in kalité épi in défo an mèm tan : zot lé modèst. Ala pou kosa ni konèt ar pa vréman tout sak zot la nyabou fé d’bien dann zot vi é dann zot konba pou zot pèp.
Sortir du système néocolonial de simple fournisseur des profits d’une société exogène
Toute bann léktèr zoinal Témoignages lé sirman o kouran dsi litilité roplante bann pyé d’boi pou anpesh lo dérègloman klimatik. Sé in problèm gaz (…)
In kozman pou la rout
Le Président américain recevra bien son homologue chinois, le 24 septembre 2026, comme il l’avait exprimé, lors de sa visite en Chine, en mai (…)
La limite de +1,5 degré risque d’être dépassée
Rapport de la CRC sur le SDIS de La Réunion
Impact de la crise climatique mondiale dans notre pays
Projet de désindexation des pensions sur l’inflation
Forte houle : l’océan rappelle les limites du béton
2016-2026 : 10e anniversaire de la disparition de Paul Vergès.
Le monde a changé, et La Réunion ?
Le monde a changé, et La Réunion ?