Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
23 zanvié 2020, sanm

Mi di sa pou tout sak i pans zot v’ashète in bèl-bèl traktèr, avèk in bèl-bèl sharjèr. Mèm zot bèl kat-kat i fé pityé kan zot sipèr tralktèr i tras dsi la rout. Poitan kisa k’i diré zot sipèr traktèr épi zot simpèr sharjèr épi bann sipèr zinstriman pou travaye va sov azot... Mé zami, moin la konète in ga-in bon travayèr kant mèm-téi i pran son traktèr gran matin pou alé shèrch gouté pou marmaye ésan zoubliyé son paké sigarète.
Si nou l’avé pou rokomans nout dévlopman kanyé, zot i pans nou n’ar rofé parèye, sansa in n’ot manyèr ? Mi di in n’ot manyèr pars zot i oi ousa zistoir-la l’amenn anou : dann mir dirèk malgré in produi, sansa in group produi, éstra konm la poin b onpéi apèl kann épi son kantité sou-produi. Zordi i komans parl sa o pasé pou nou, épou lé zot alor ?
Zot i koné dann in pé i i apèl Hawaï kann la fini zour pou landmin. Koté nou lil Moris, plantasyon kann, lindistri kann I dékaniye zour an zour. Mé sa I dékouraz pa d’ot péi pou fé parèye. Mi rapèl mon papa téi di souvan défoi, mon léspèryans amoin, i pé pa profite lé zot. Mon kouyonade sé mon kouyonade sa i anpèsh pa lé zot fé sak zot. Lé bien vré malorèzman !
Pou kosa mi di sa zordi ? Pars Madégaskar l’apré, d’apré sak li di, indistriyaliz son péi a « outrans » é sirtou indistriyaliz son l’agrikiltir. I paré lo jenn prézidan, i trap lo bann problèm ékonomik bra lo kor é sa i fé l’admirasyon bann zotorité intèrnasyonal : li néna dé gran lizine dosik an kour, li la fé in prètman larzan 35 mikyon dolar pou modèrniz son l’agrikiltir. I oi son foto dann in konférans l’onu dsi l’ékonomi, é lé vré i mank pa li lélégans avèk la boté. Mé élégans avèk boté, mi pans pa sa i fé l’éfikasité.
Lé vré Madégaskar néna la tèr an poundyakant, lé vré késtyonn lénèrzi li pé an avoir, mé zis in n’afèr zis in rogré moin néna kan mi oi sa : mi pans la pa avèk bann téknik yèr i pé fé in l’ékonomi pou domin. Nout bann frèr é sèr malgash i mank pa zot lé kapasité, é bien kalkilé zot i pé bate la mizèr atèr émète zot péi dann la sifizans épi la modèrnité. Mé zami, yèr té yèr, zordi sé zordi é domin sé domin. Lé zamé tro bonèr pou fé la kouyonad mé si i pran lo tan i pé fé lé shoz bien. Non !
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
In kozman pou la rout
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)