Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
19 novanm 2019, sanm

Mé zami, mi di azot sa, mé moin lé sir-é-sèrtin zot mèm zot i koné kalité zistoir konmsa par raport zot la fine antann rakont dé shoz konmsa shé d’moun zot i koné é pé s’fèr dann zot prop famiy-si zot prop famiy téi rakont dé shoz konmsa dovan zot, sak lé pa sir : i di pa tout zafèr bann zanfan. An touléka, néna dé dimans de sa, in kouzin la rann anou vizite épi li la rakont in zistoir vré d’apré li é mi doute pa, moin pèrsonèlman.
Donk li la rakont dann son kartyé, par l’fète nout kartyé, dann tan baby-foot épi zik boks l’arivé, néna in moun la instal in boite konmsa dann kartyé. L’èrla, tout bann kouzin épi bann zanfan indéksé par la départmantalizasyon téi pass zot zour konzé, sabnsa vakans dann lo boite an késtyon épi zot téi boir bann boison amérikène téi sort arivé… Momandoné li rofléshi in kou épi li di shak foi zot téi oi mèm moun é l’avé marmaye zot téi koné lété zamé la pars zot l’avé poin larzan – bann zanfan indéksé téi plonz siolman dann porte-moné momon papa épi téi trouv lo voul zot l’avé bézoin pou gaspiyé.
Aforstan li épi lé zot la fini par konprann l’avé dé kalité d’moun dann kartyé é biensir dé kalité d’zanfan : bann bénéfisyèr lo lasansèr sosyal épi lo bann l’avé pa bénéfisyé so lasansèr-la.L’avé sak téi i rèss dann kaz an béton épi sète téi rès dann kaz bidonvil é tousala lété roganizé par gouvèrnman fransé épi ankourazé par bann zom d’éta toulmoun téi koné… Dann tan-la gouvèrnman téi rofiz légalité sosyal mé mon bann kouzin téi koné pa sa, zot bann famiy non pli, é sate téi koné lété pa frékantab-dann tan-pars zot paran lété kominis shasé par l’égliz, antéré an payin, bordé par la sosyété, ménasé par la loi kan zot té i vé anbar la frode éléktoral.
Dovan la méri lété marké Liberté-égalité-fratèrnité, é mon vyé gran pèr lété i di toultan for po fé antann : libèrté poin ! égalité : poin ! fratèrnité : poin ! Sé dann in sosyété konmsa nou la viv étan pti, étan jenn, étan adilt kisoi d’in koté d’lo plato, kisoi dann l’ot koté. In drol de shanson kant mèm !
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple » In kozman pou la rout « De kok i shante pa dann in mèm park poul » Système à (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)