Liseby Elysée i témoign dovan la kour internasyonal zistis La Haye

6 séptanm 2018, sanm Justin

Mi apèl Liseby Elysée. Moi lé né lo 24 zilyé 1953 dann l’il Peros Banhos. Mon papa lé né dann sizil é mon maman lé né dann Peros Banhos konm mon bann gran paran. Mi fé parti lo délégasyon morisyène pou rakont tout mon soufrans dopi lo zour mo té dérasiné dann mon lil Paradi. Moin lé kontan la Kour internasyonal zistis i ékout anou zordi. Moi na konfyans ma gingn rotour dann zil moi lé né.

Dann zil chagos tout demoun l’avé z’ot travaye, l’avé z’ot famiy, l’avé z’ot kultur. Tout sak nou téi manj lété la nouritir frésh. Bann bato téi sort Moris té i amenn anou tout marchandiz nou l’avé bézoin. Nou té gingn nout bann rasyon, nou l’avé tout sak nou l’avé bézoin. Nou téi mank pa arien. Dann bannzil Chagos tout demoun l’avé inn bone vi. Solman, in zour l’administratèr l’avé di anou nou téi doi kite nout zil, kite nout mézon, épi pran nout shomin alé.

Tout demoun lété pa kontan, tout demoun lété an kolèr téi di anou nou téi doi partir mé nou l’avé poin lo shoi. Zot la pa donn anou in rézon. Ziska zordi ni koné pa pou kosa nou téi doi partir. Mé aprésa bato téi amenn lo viv la pi vni ditou. Nou l’avé pi riyin pou manzé, nou l’avé pi médikaman, riyin ditou. Nou la pass mizèr pou vréman.

In zour in bato l’arivé li téi apèl Nordvear. Lo l’administratèr la di anou nou téi doi anbarké san amenn arien sof dé troi linz. Demoun lété an kolèr é anplis tousala téi fé dann fénoir é tout sa nou la fé dann fénoir. Nou la anbark dann noir konmsa nou té i oi mèm pi nout zil… Kan nou la anbark dann la kal, bann kondisyon lété vréman pa bon. Demoun téi mor avèk shagrin dann bato la.

Moi, dann tan-la moi lété ansint kat moi é bato-la la mète kat zour pou ariv Moris. Mon zanfan lé né épi li lé mor dann bato-la. Pou kosa mon zanfan lé mor ? Pars moi lété tromatizé dan lo bato, pars moin lété vréman trakassé épi moi lété boulvèrsé. Ala pou kosa mon zanfan lé mor.

Mé mi kontinyé dir ni doi pa pèrd léspoir. Ni doi pans in zour nou va rotourn dann landroi nou lé éné. Mon kèr i soufèr é mon kèr lé atashé avèk la tèr moi lé né. Mé pèrsone i pé pa èt détashé konmsa par raport lo péi li lé né. Konm i pé fé avèk bann zanimo. Mon kèr lé brizé é mi mintyin i fo la zistis i pass é mi doi rotourn dann péi moi lé né.

Zot i pans pa lo kèr in moun i pé ète brizé kan idétash ali par raport lil li lé né konm i fé avèk in zanimo… Moi lé bokou tris mèm pa konète pou koi moi lété éloigné d’mon il konm i fé avèk zanimo. Zot la déport anou par la fors é mon bann larm i kontinyé koulé zour apré zour. Mi kontinyé pansé moin la bézoin rotourn dann mon il. Mi di, moi la bézoin rotourn dann l’il moi lé né, épi sé laba mi doi mor dann landroi mon bann gran paran lé antéré, landroi moi la gingn ma nésans, dann mon il natal.

Nb Mé zami moin la mète kozman-la an kréol rényoné alé oir li lé an kréol chagosien é nout zamiz Liseby la rogis tèks-la pou tribinal La Haye. Si zot i pé alé dsi l’internet épi ékout kozman-la, mi pans konm moin z’ot kèr sar déshiré, z’ot kèr sar brizé oir koman nout bann sèr épi nout bann frèr té deéporté d’zot péi.

PadportChagos

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus