Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
Zistoir pou rakont dsi galé :
17 octob 2020, sanm

Zordi ankor mi domann dann mon kèr pou kosa Binan, garson pti-Bénoi épi kanaye, garson Poisson rouj la bataye konmsa konm lo shien, dimansh an dimansh an dimansh-troi dimansh de ran. Poitan l’afèr l’avé mal komansé : tout demoun Boi d’nèf téi atann.
Inn la pèr ! L’ot i krin !
Poitan Binan lété for. Tayé konm son papa an larzèr é an kostodir, mé téi mank ali in pé la longuèr. Kanaye pou sa par lété long : pa in kass papaye san golète konm l’avé in pé dann tan, mé inn bone grandèr kant mèm. Si nout dë éro, té pa préssé pou komans bagar, l’antouraz lété préssé pou larg la sos. Mé o – fon si Binan, promyé garson Pti Bénoi l’avé son rézon pou déklansh bagar é si ! Kanaye-dézyèm garson Poisson Rouz l’avé galman tout son rézon pou déklansh la guèr nou lété konm dovan la lign d’orizon : ofiramézir ou i raprosh ofiramézir li éloign. Mi pans lé dé lété plito dyézèl ké loto karbiran sansa l’aviyon a réaksyon.
Konm mi di azot l’antouraz lété préssé oir nout dë shanpyon a l’ouvraz. Désèrtin i di dann la limyèr la tranblad la lanp pétrol sansa la bouzi-ankor aplé la la bouzyèk - l’avé diskisyon dsi diskisyon pou oir kansa va fini par alé o ron. Lé vré sa lété pa dê kok bataye pou alé o ron, mé lété a popré parèye... Bann zansien l’avé komans shamélé, épi sète afèr-la téi okip lo kartyé dopi tro d’tan astèr Si l’avé pou dékoud, téi falé dékoud é plto to ké tar.
Mèm lo prète kan li téi vien dann kartyé pou son mèss par somène, téi mank pa alé o nouvèl. Kansa bataye-la va komansé ? Kisa na pli d’shans rant in shanpyon é l’ot ? Zot i pans tout lé dé famiy i sava pa mélanj-mélanjé-la ? Diréktèr lékol li osi té drolman intérésé par l’afèr mé san prann parti pars inn konm l’ot lo dé shanpyon lété son zélèv dann la klass fin d’étid é li l’avé in l’amityé égal pou inn konm pou l’ot. Bann gro blan dann zot zoli kaz téi intérèss l’afèr galman.
Mé inn la pèr, l’ot i krin !
Pou pété bataye va pété, mé kan ozis pèrsonne téi koné pa. Sépa si lo dêshanpyon zot mèm l’avé in l’opinyon la dsi. Zot koèr téi mont konm lo blan d’zèf an nèz, mé pa d’in kou, palyé par palyé, dousman, dousman.
Promyé bout la fini-somenn proshène dézyèm bout
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
In kozman pou la rout
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)