Lo konte-réform la rotrète ? Fé trime bann vyé gramoun san profite in pé la vi

16 séptanm 2010, sanm Justin

Sa lé koni dann listoir La France : in désizyon k’i shanj in loi pou mète anlèr bann mézir progréssist, i pé apèl sa in réform, mé in shanjman pou mète anlèr bann mézir réaksyonèr, la pa in réform, mé in konte-réform. Donk sak i apèl la réform bann rotrète, sé in kont-réform, pars li va rotarde laz la rotrète, épi li va raz la pinte larzan bann vyé. Sa lé byin vré !

Mé pou kossa i fé sa ?

Pars, i di konmsa demoun i viv plizanpli vyé. Donk i apèrsoi zot salaryé pandan plis lo tan. Donk ankor, vi k’nana moins demoun dann travay, vi k’lo bann kotizasyon i goumant pa konm k’i fo, la kèss lé riskab pa sifir. Ala pou kossa i fé so kont-réform-la.

Na poin d’ote désizyon pou prann ?

I pé goumant la CSG*.Sa lé fé pou sa ! Épi konm i di la baz pou kotiz pou la CSG, sa lé pli larj vi k’so taks-la i pèye pa solman déssi bann salèr, mé déssi la vant la tèr, loiyé, linvéstissman étsétéra. Arzoute èk sa bann éspékilatèr la bours, banna i pé péyé ossi, é pa aryink in pti pé. Akoz pa ?

Mé gouvèrnman i kashyète kékshoz !

Dépi la déside fé la loi déssi bann rotrète, dépi talèr sinkantsink zané, la par bann travayèr i apèrsoi dann lo PIB,donk la prodiksyon intéryèr la bèss firamézir. La par pou ashète bann mashine la goumanté firamézir. La par lo profi bann kapitalis la goumanté galman. Donk bann salèr la pa goumanté konm noré du é bann rotrète la pa goumanté non pli ; parèy pou bann kotizasyon. Alor, konm di lo kont, noré poin la-dan larzan pou graté, mayi pou moude. Sa lé pliské sir !

Alors gouvèrnman, dann son konte-réform l’apré tourn anou an bourik ; épi, si i goumante laz bann rotrète zordi, moin lé sir in pé va gingn lo gou, va argoumante ankor. Ziskatan k’va fé trime bann vyé gramoun plizanplis san profite in pé la vi.

Justin

* Contribution sociale généralisée.**


Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus