Lo pti néo ilistré : késtyon/répons troizyèm morso. Alon parl in kou dsi la sékirité alimantèr

11 avril 2017, sanm Justin

Zot i koné nout parti i propoz vinn-sink z’afèr ; an parmi nana la sékirité alimantèr. Zot i pé domandé, pou kosa nout parti i rod lo bout dsi la késtyon alimantèr. Nou lé pa dann l’insékirité, vi k’i pé trouv tout z’afèr pou boir é manzé dann bann gran sirfas. Kosa i fé anou, si pou sa, bann marshandiz i pran bato, i pran l’aviyon, défoi i fé in domi-tour la tèr pou ariv dann réyon.a bien sir lo pri lé an rézon, mé kosa i fé sa, si ni pé ranpli nout bouzaron... Parl pa légime, isi La Rényon ni produi, d’apré sak i di, près katrovin pour san d’sak i fo anou. Tazantan nana in pti mank, tazantan lo pri i shof in pé, mé koman-koman ni pé ariv o bout pou ranpli nout pla.

Mi èm kan i di kozman konmsa, pars sak i di sa, li oi pa l’èr laport son voizin. Dabor nana l amizèr isi é i f opa obliyé ; nana mèm la mizèr noir par plas é sa s in n’afèr i pé pa siporté apré 71 z’ané la loi départman fransé. An pliské sa, kisa i di anou momandoné nora poin in mank dsi sak i sort dann péi déor konm lo ri. I sifi in gouvèrnman, kisoi l’Inn, kisoi Péi Tayland, kisoi d’ot ankor i désid diminyé lo bann z’ésportasyon. Alor kosani fé ? Ni bataye avèk nout voizin konm kan la fé la guèr dann l’Irak. I paré, dann désèrtin kartyé, zisk zordi domoun la rès fashé pou sa.

Si ni zout ankor lakalité sak ni manz épi la protéksyon l’anvironeman, ni pé dir si ni produi isi shé nou, dabor i donn travaye kréol, épi ni pé produir bon kalité, mèm bio si i fo pars nou lé kapab fé sa .. . Zordi i pé i pé dir lapa bézoin kass nout tète pou kalité problèm konmsa mé in zour nou lé kapab rogrété épi nou va dir parti kominis l’avé bien rézon, konm Paul Vergès, pou bien dé poin demoun i donna li rézon zordi. Pa lo pti néo, biensir, mél o néo sa i zoué kont nou, sa ni koné.

PadportPrésidentielle 2017

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus