Application de l’APE : vers plus de chômeurs que de salariés à La Réunion
8 août, parUne catastrophe se prépare dans l’indifférence
27 mars 2017, sanm

Inn apré l’ot, bann kandida pou zéléksyon prézidansyèl i pass isi La Rényon. Zot i vien pou shèrché sansa zot i vien pou aporté. Si zot i vien pou shèrché, ni pé dir zot la bézoin inn-dé z’idé pou z’ot program pou l’outre-mèr a komansé par La Rényon ! Si zot i vien pou aporté, ni pé dir zot nana solisyon pou l’outre-mèr é pou La Rényon donk zot i vien anons anou sa isi !
Pou réponn lo dé késtyon i fodré zot i konpran vréman sak i éspas dann l’outre-mèr donk sak i éspas La Rényon. Kisoi pou rode lo bann solisyon, kisoi pou aport inn-dé solisyon, i fo zot i konpran bien sak i spass Isi konm dann lé z’ot péi l’outre-mèr poitan lé pa posib pars zot i konpran a pène sak i éspas é z’ot konséyèr i oi pa tro klèr par zot mèm.
Donk, si konm mi di, lo bann kandida i konpran a pène sak i éspas dann l’outre-mèr dsi lo késtyon sosyal, kiltirèl, ékonomik, anvironemantal zot i pé pa aport bann vré solisyon é zot i pé pa konprann lo vré mésaz l’outremèr. Dan sé kondisyon, zot i pé fé pass in sinp mésaz éléktoral pa in vré mésaz politik.
Mi souvien kan l’ané 2012 Mélanchon la fé in gran rényon dann Por. Sanm pou moin boug-la la di lo sèl mésaz intélizan k’i n kandida i pé dir : li la di, li sava pa dir anou kosa i fo fèr pou La Rényon pars ni koné myé ké li sak nana pou fèr isi shé nou.
Mi koné pa si li lété sinsèr pou vréman, mé sak mi koné sé ké son romark té intélizan san pour san. Pou kosa ? Pars si nana demoun pou trouv la solisyon bann péi l’outre-mèr sé d’moun l’outre-mèr. Si nana demoun pou trouv la solisyon bann problèm rényoné sé bann rényoné zot mèm.
Lo rès sé la prétansyon é l’orgèy, sé la blag é bann kozman la boush rouvèr.
Une catastrophe se prépare dans l’indifférence
Dopi bann zané soissant néna dann lo mond in gran mouvman d’dékolonizassion. La plipar bann péi la vni koloni momandoné la kass zot shène épi la (…)
In kozman pou la rout
Traité liant l’Arabie saoudite, le Pakistan et la Turquie
L’île-fracture : l’aménagement en question (5/5)
Protection bénéficiant à un pilier du néocolonialisme français à La Réunion
Impact de conflits lointains dans un pays insulaire dépendant de lointaines importations
Combattre les causes du chômage de masse
Alliance entre Paris et Tereos pour exploiter au maximum les planteurs en recourant à l’argent public pour acheter la paix sociale ?
Derrière les fuites dans les réseaux, des choix politiques
Accélération de la crise du système néocolonial
À La Réunion l’école est obligatoire et doit être gratuite