Zistoir pou rakont dsi galé-promyé morso

Lo troi sèr épi Itrimoubé lo monstré : in zistoir Madégaskar

20 zwin 2020, sanm Justin

Zistoir mi vé rakont azot, sa in zistoir Madégaskar, Honoré Rabeshala, in bon dalon, la donn amoin in kopi é moin la mète ali dann la lang kréol La Rényon pou bann moun i lir zoinal Témoignages é pou tout sak va lir sa dann nout domin anou. Astèr sak néna galé dann zot kour, mi invite azot asir épi rakont lo zistoir pou tout demoun va pass koté zot épi va ékout listoir-la. Ni komans zordi samdi é nou va kontinyé pli d’van.

L’avé inn foi pou inn bone foi mésyé lo foi la manz son foi èk in grinnsèl.
L’avé inn foi in mésyé épi son madam maryé. Zot l’avé troi fiy. Sète lété pli jenn téi port lo nom Ifara, èl lété lo pli zoli rant lé troi. In nuite èl la fé in rèv épi landomin èl la rakont sa son dé sèr. El la di :
« Moin la rèv moin té i oi garson lo solèy apré dsann dsi la tèr pou rode in fanm pou li maryé. Epizapré, zot i kroi ar pa moin, li la shoizi amoin pou ète son madam ». Son dé sèr lété véksé parl pa, kan zot la antann sa é zot la di rantre zot :« El lé sirman pli zoli ké nou é pé s’fèr in zour èl va maryé avèk in gran shèf. I fo ni rode in manyèr pou élimine aèl, mé alon komans par oir si toulmoun i trouv aèl pli zoli ké nout dé. »
Lo dé sèr l’apèl Ifara épi la di aèl, mète son zoli linz - el la mètein rob dési épi in rob dosou pars dann tan mi di azot, lété konmsa - pou sort avèk zot.. El lété bèl téi falé oir. Promyé moun zot la trouvé té in vyé madam. Zot la domann aèl :« Gran-mèr di anou kisa lé pli zoli rant nout troi ? »
- Lo vyé madam la réponn « Ramatoua lé pa mal ditou, Raïvou lé bien galman, mé sak lé pli zoli sé Ifara. »

Kriké ! Kraké ! Kriké mésyé ! Kraké madam !
Ramatoua la rash lo rob par dsi son sèr Ifara é kan zot la trouv dsi zot shomin fézan in vyé bonom, zot la domann ali :« Bononm kisa lé pli zoli rantre nout troi ? »Lo gramoun la donn lo mèm répons ké lo vyé fam. Alor Raïvou la rash la rob dosou son sèr Ifara.L’èr-la zot la trouv Itrimoubé, in monstré moityé moun moityé toro avèk in gran ké pointi. :
« A ! Ala Itrimoubé », zot la domann ali : « kisa solon ou lé pli zoli rantre nout troi ? ». Itrimoubé la grongn in kou épi li la di : « La pa difisil pli zoli sé Ifara ! »… Lo dé sèr lété anrajé vèye pa épi zot la di rant zot : « Ni pé pa tyé aèl par nou mèm, mé nou va di aèl alé ramass légime dann bitasyon Itrimoubé é sète-la sar an kolèr, va tyé aèl épi va manzé ».

Promyé morso lé fini-mèrkrodi proshin nou va oir lo dézyèm bout.

PadportMadagascar

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus