Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
Zistoir pou rakont dsi galé - dézyèm morso
25 zwin 2020, sanm

Zistoir moin l’apré rakont azot, sa in zistoir Madégaskar, Honoré Rabeshala, in bon dalon, la donn amoin in kopi é moin la mète ali dann la lang kréol La Rényon pou bann moun i lir zoinal témoignafes é pou tout sak va lir sa dann nout domin anou. Astèr sak néna galé dann zot kour, mi invite azot asir dsi épi rakont lo zistoir pou tout demoun va pass koté zot épi va ékout listoir-la. Ni komans zordi samdi é nou va kontinyé pli d’van.
L’avé inn foi, pou inn bone foi, mésyé lo foi la manz son foi avèk in grinnsèl.
Lo dé sèr l’apèl Ifara épi la idi aèl, alon zoué in zé pou oir kisa rantre nou va ramass bann pli zoli kanbar. Kèl koté i fo alé Ifara la domandé é zot la réponn an montran bitasyon Itrimoubé : « Laba, mé fé bien antansyon ramass solman sak i sort pousé. Kan Ifara la vi lo bann kanbar èl la rashé lété pti mèm, par raport sète son dé sèr l’avé ramassé. Zot la mok aèl é zot la di »Alé, rotourn dann mèm karo épi ésèye ramenn sak lé pli gro é kan èl l’ariv dann karo è la bite avèk Itrimoubé téi ariv an kouran dsi son kat pate déyèr
« A ! lo monstré la di, moin la souk aou astèr, aou mèm i vol mon kanbar, m’anval aou ou va oir. »…-A non ! Ifara la di an pléran, lèss amoin plito vivan moin sar out fam é moin va bien rann aou sèrvis ».-Itrimoubé la di aèl : « Vien ! épi l’amenn aèl dann son kabane, mé son lidé lété, angrèss lo jenn fiy épi manz aèl kan èl sar bien gra.
Kriké ! Kraké ! Kriké Mésyé ! Kraké Madam !
Lo dé sèr lété kontan, vèye pa kan zot la vi lo monstré alé avèk Ifara. Zot la parti an vitèss shé zot épi zot la di avèk zot paran Ifara l’avé vol z’ignam itrimoubé é sète-la l’avé manj aèl. Lo dé paran la plèr gro larm dsi lo déstin zot fiy… Pandann tan-la, Itrimoubé té i angrèss Ifara é li téi prépar ali pou manz lo fiy. Li l’avé anfèrm aèl dan la kaz, anroulé dann dann in sézi épi li téi rode toutsort bone shoz pou fé prann aèl lo poi. Li téi komans pansé èl té prèss bien bon pou pou fé in bon roti avèk èl.
In zour Itrimoubé lété fine sort dann son kaz kan Ifara la vi in pti souri. Lo pti souri l di : « Ifara, donn amoin in poigné do ri bien blan é m’a dir aou in n’afèr va intrérèss aou ». Ifara la donn lo souri lo ri blan èl l’avé domandé. Kan èl té fini manzé lo souri la di avèk Ifara : « Domin, Itrimoubé i sava manz aou. Solman m’a ronj lo fisèl i amar aou dann lo sézi é ou va gingn sové. Solman ou v’amenn avèk ou in zèf, in balé, in baton épi in galé bien roulé épi bien poli é kour dann diréksyon lo si »
Dézyèm morso lé fini-proshènn foi zot va lir troizyèm bout dann zoinal samdi k’i vien.
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
In kozman pou la rout
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)