Lyèv avèk tortu-Kalandiyak-dézyèm morso

16 zwin 2018, sanm Justin

Shoval i dsan an boi karant. Dann son fonnkèr li pans lo roi i sava rékonpans ali. Si li kontinyé konmsa dann in n’éstan li la fine ariv an-ba dann roiyome zanimo.
L’avé in foi, pou inn bone foi, mésyé lo foi, la manz son foi èk in grinnsèl !

Momandoné shoval i oi in pti pyé zèrb i done zoli flèr blé. Zèrb I kriye ali : “vien aou ! Vien aou ! Moin lé tann, moin lé bon, moin lé zis konm I fo pou ou. Out léstoma lé plin èk manzé sèk. Vien manz amoin si o I vé rogingn lapéti !”. Shoval i fini par dir sa lé vré é sirtou san pèrt de tan. Ala li kal anrout, épi li désoun lo pyé d’flèr blé épi li ropran son kours an dsandan.
Mé ala ké li rapèl pi lo nom pyé d’boi bondyé la di ali i fo pa obliyé. Li rode, li rode, li rode é li trouv pa. Momandoné i pass dann son tète konm in zéklèr : éréka ! Moin la trouvé ! Sé Takmaka ! Takmaka, takmaka, takmaka é li bour an dsandan. Ala i ariv dann roiyom zanimo… « Shoval l’arivé ! shoval l’arivé ! ». An vitèss demoun i réini pou oir d’lo Bondyé la anvoyé.
Shoval i done lé zord : « Fouye la koté gro pyé takmaka ! Fouyé mi di azot ! »… I fouye, I fouye, mé i trouv pa arien. Shoval lé dépité, bann zanimo galman. Lo Roi lé bandé an trannsis. Shoval i gingn son rès trankil.
Kriké Mésyé ! Kraké Madam ! La klé dann mon posh ! La taye dann out sak !

Li donn sé zord : « Bèf ! alé aou vitman. Alé di Bondyé sak la spasé ! ». Bèf i fons. Li manz zaran an montan. Kan li ariv la port la kaz Bondyé, li di : « an parlan par réspé Bondyé, pou kosa ou la zoué anou in tour konmsa. L’avé poinn lo koté pyé Takmaka ! ». Bondyé i ropran ali, i di : « Kisa la parl azot Takmaka, Moin la di Kalandiak. Sé l’arb voiyazèr. »
Bèf sé d’bouré an dsandan. Li ropète : « Kalandiak ! Kalandiak ! Kalandiak ! ». Konmsa li lé sir pa obliyé. Mé kan li kass i tournant li oi in zoli pti pyé zèrb flèr blé, bien fré, bien vèr, bien bon. Zèrb i di : « Vien manz amoin ! Vien manz amoin pou rotrouv l’apéti. Out léstoma lé plin avèk zèrb sèk. Out port fèye i an pé pi.-Porte fèy sé léstoma bèf li konpran kat pyès : la pans, lo boné, lo féyé épi la kayète.-Bèf lé tanté par luil tantan, li fout in kou d’lang. Anvalé lo pti pyé zèrb épi li bour an dsandan.
Mé li l’arète ropète lo nom bondyé la di ali i fo pa obliyé. Li rod, li rod, li rod mèm. Toudinkou i pass dann son tète kom in zéklèr, li souk lo mo a la vol : Takmaka ! Takmaka ! Li ropète lo mo-la ziska an ba dann roiyome zanimo... Kan zanimo la antann inn apré kriyé : « Bèf l’arivé ! Bèf l’arivé ! ». Zot la foulé !
Bèf i done sé zord : “Fouye koté in gro pyé Takmaka la ! Sé la va trouv dolo !”. Désèrtin zanimo i fouye. D’ot i atann. I fouye, i fouye, i fouye mèm. I atann, I atann, I atann mèm ! Poinn lo ! Oki d’lo ! Mèm pa in grin ! Bann zanimo lé désu. In pé I di mèm I fo manz bèf la. Li la mèm pa ékout sak Bondyé la di ali. Bèf I pass in move kar d’èr . Rozman I atak pa li pou manjé mé kozman li la gagné a kontanté, mi pé dir azot. Alor lo roi I di : ”So kou isi, m’anvoye tortu”. Bann zanimo lé désu, désu. Si shoval la pa gégné, si bèf la pa nyabou, zot I kroi in losh konm tortu va réisi ? Somenn proshène nou va ran anou kont par nou mèm.

La pankor fini

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus