Madam la ministrèz : ou i sava pa tyé kouyon pou nou prann son plas !

11 octob 2017, sanm Justin

Matant Zélida la ékrir Justin :

Mon shèr nové, mon spès salté, rouj-de-fon dovan l’étèrnité, zordi mi vé anparl la ministrèz lo bann péi l’outremèr, Annick Girardin. Pou kosa mi vé anparl d’èl ? Pars, konm k’i diré, sa in pti madam i karbir sa ! An touléka d’apré sak moin la vi dann télé… Sak lété avan èl, in pti madam galman, té i fé pa dé fyink konm èl-alor pa ditou ! Sa la pa pèr l’moun, sa i ézite pa rankont tout sort kalité rovan dikèr, mèm èl i ézite pa alé Mafate, pou koz avèk demoun sir plas. I pé pa dir, in moun konmsa i vé pa fé sak i fo fé pou bann rényoné. Tok ! Pran sa pou toi !

Justin la fé pou répons :

Mon vyé matant k’i koz toultan la boush rouvèr, si vi soré ziska kèl poin mi lès pa dmoun trap amoin avèk z’ot fé sanblan, avèk z’ot fasonn fèr, z’ot manyèr fé la kominikasyon. K’i di Giradin di la voi d’son mètr é son mètr ni koné bien son bann tik-tak astèr.

I fo pa ni obli sé lo moun i vé anrishi bann rish pou soidizan diminyé la povrété : li vé siprime lo l’inpo dsi la fortine an touléka pou sak nana bèl-bèl portfèye z’aksyon. In fason d’apré sak moin la antann dir pou diminyé l’inpo dsi lo kapital épi fé plas plis l’arzan dann l’ékonomi. Mi pé dir aou, inn foi ké lo l’arzan la pa sorti, kont pa dsi bann moun friké pou mète sa dann l’ékonomi. Aroir Pyèr, tak baro !

Astèr la ministrèz èl mèm, i di pa, dann katorz moi i sava siprime bann ti kontra ? Katorz moi pou nou fèr fas. Katorz moi pou nou ranplas avèk nout prop l’arzan bann kontra vèr, bann kontra pou l’ékol, pou bann l’asosyasion étsétéra, étsétéra la ké lo ra. Matant ou i san pa shé pti madam – la néna in don. Ou i san pa son don ? Pou fout anou d’dan. La voi d’son mètr mi di aou, la voi d’son mètr.

Aprésa, ou i pé marsh ziska Mafate, ou i pé ékout séga lontan, ou i pé mèm tourn in pé lo rin, konm la mèr gèp, mé mi pé asir aou ou i sava pa tyé kouyon pou nou prann son plas. Tok ! Pran sa pou ou !

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus