Canne à sucre à La Réunion : il est temps de tout revoir
21 septembre, parSortir du système néocolonial de simple fournisseur des profits d’une société exogène
7 octob 2020, sanm

Yèr matin moin la ékoute bann radyo é binsir zot téi anparl bonpé Madégaskar. Dizon téi di tout épi lo kontrèr d’tout, mé sa lé normal pou in péi gran konm Madégaskar, gran pou son sipèrfisi-La France+La Belgik réinis - gran par son popilasyon : 25 milyon dmoun a popré sète ané. Anplis néna la késtyonn lang, épi biensir néna la késtyonn kiltir ké nou kréol rényoné ni métriz pa. I fo pa ni obliy lo lizolman kiltirèl rant nou épi Madégaskar dopi in kantité d’zané.
Bonpé d’moun la pass kou d’fil pou dir koman zot i oi Madégaskar, mé dizon shakin la parl son madégaskar ali : in pé i koné solman Nosibé, in pé i koné Diégo, d’ot la kapital Tana, d’ot ankor Tamatav l’ansien nom pou Taomazina. In pé i koné lo sid, l’antandrouye. D’ot i koné l’il Sint Marie… Mi arète la pars zot i konpran bien sof pou trépé d’moun pou konète Madégaskar, son pèp, son bann kiltir, son bann problèm la pa in n’afèr fasil pou fé.
L’èrla, in pé i di : « La mizèr-la, i fo oir ankor si lé vré ! ».d’ot i di sé bann zétranzé k’i bénéfisyé tout rishèss lo péi néna. D’ot ankor i di sé pars bann sosyété i fé lo piyaz bann rosours lo péi. San obliyé sak anons tousa sé la fote bann politik… dizon lé konm kan i parl La Rényon. Dann tout lo bann kozman néna kant mèm in pé i di i fo ni ède nout bann frèr malgash épi n’a oir pli loin é san rode lo poikoi di koman. Pars o fon sé bann moun Madégaskar va trouv zot shomin galizé pa nou, pa bann kapitalis fransé é d’ot, pa bann kolonyalis néna ankor la min dsi lo péi-sorti par la port, zot la rant par la fénète.
Sak lé sir sé ké bann malgash i soufèr bokou dann sid par raport la soudir rant dë rékolt si tèlman difisil pou fèr. Lo prézidan la di li done ali in lané pou règ lo problèm lo Kéré avèk in pipe line pou amenn dolo, bann shomin i fo réparé, bann silo ddo ri, sorgo, manyok, patate i fo fé épi bann mézir d’irzans. Moin lé pa sir la grann mizèr bann malgasjh dann sid va fini vitman…la Sézon siklone i ariv ankor é kèl déga sa i sava fé ankor sète ané. La pandémie la pan kor fini. La moné malgash i fini
Sortir du système néocolonial de simple fournisseur des profits d’une société exogène
Toute bann léktèr zoinal Témoignages lé sirman o kouran dsi litilité roplante bann pyé d’boi pou anpesh lo dérègloman klimatik. Sé in problèm gaz (…)
In kozman pou la rout
Le Président américain recevra bien son homologue chinois, le 24 septembre 2026, comme il l’avait exprimé, lors de sa visite en Chine, en mai (…)
La limite de +1,5 degré risque d’être dépassée
Rapport de la CRC sur le SDIS de La Réunion
Impact de la crise climatique mondiale dans notre pays
Projet de désindexation des pensions sur l’inflation
Forte houle : l’océan rappelle les limites du béton
2016-2026 : 10e anniversaire de la disparition de Paul Vergès.
Le monde a changé, et La Réunion ?
Le monde a changé, et La Réunion ?