« Manz la vyann osinonsa manz pa sinon manz moins ? » - Lé bon a savoir

21 mé 2016, sanm Justin

Si zot i lir lo liv dsi Paul Vergès, mi pans zot va trouv dé shoz lé kapab intérès azot. Kom son réfléksyon dsi manz la vyann. Si moin la bien konpri, li doman son bann léktèr paf é konm bann zéropéin épi bann z’amérikin. Pou kosa ? Pars banna i manz bonpé la vyan é pou fé la vyann i fo bonpé zèrb, bonpé séréal, dolo an kantité .

Inn-dé l’égzanp ?

Dann l’amérik la moityé d’lo potab i ansèrv pou bann z’animo. Sink mil mète karé i sifi pou donn soisant dis kilo la vyann mé dis tonn pom dé tèr. I f orant sèt épi sèz kilo séréal pou donn in kilo la vyann. La bézoin kinz mil lit dolo pou donn in kilo la vyann bèf solman. Près la moityé bann rékolt i sèrv pou donn manzé z’animo. Parl pi la polisyon ! In park pou l’élvaz somon i produi mèm kantité déshé k’in vil san mil abitan.

Astèr alon an parl la opilasyon mondyal :

L’ané 1950 l’avé dé milyar édmi d’moun dsi la tèr, kan v’ariv l’ané 2050 nora plis nèf milyar d’moun. Nora mèm onz milyar l’ané 2100. Alor koman va fé pou donn manzé tousa d’moun si l’imanité i shanj pa son réjime manjé, si i désid kontinyé manz la vyann par kantité konmsa.

Lo Giec (groupman inter-gouvèrnmantal pou l’anvironeman) i done konm konsèy arète manz la vyann in zour dan la somenn mé konm lé shoz i sava moin lé sir in bonpé d’moun sar blizé adopt in réjime vézétarien. Sa sé la rézon k’i komann in n’afèr konmsa, mé zot i pans demoun va désid vni rézonab ? Sansa sar ankor in l’okazyon pou fé la gèr inn-a-l’ot ?

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année

La pès kabo

5 juillet, par Christian Fontaine

Kan i ariv Novanm-Désanm-Zanvié, domoun i réziste pi ek la salèr. Zène-zan i mars dann somin, zène-fi i roul an dékolté ; sétaki i rod in manir po (…)


+ Lus