Matant Zélida zordi i parl anou la téori lo ruisèlman larzan

27 zwin 2018, sanm Justin

Matant Zélida la ékrir Justin :
Mon shèr nové, mon spès salté, rouj-de-fon dovan l’étèrnité, mi koné zot i yèm pa bann rish é pou zot nout prézidan sé in prézidan pou bann rish. Mé a bien rogardé, moin lé pa rish, mèm pa ditou, mé mi pans bann rish la plipar d’tan lé plis méritan ké sak lé pa. Fransh vérité mi yèm bien bann rish é mi yèm bien nout prézidan i yèm azot bien. Tout fason sé par zot larzan i ruisèl dsi tout la sosyété. Tok ! Pran s a pou toué !

Justin la fé pou répons :
Mon vyé matant i koz touzour la boush rouvèr ala ké ou i yèm bann rish. Sa i étone pa moin. Dann tan lésklavaz ou nora fé out min tort avèk bann mèt. Dann tan langazman ou nora fé lanbordir avèk bann zangazis. Dann tan la koloni-in tan ou la bien koni - l’avé arienk bann gro blan téi kont pou ou. Vi rapèl, kosa défin out sèr téi di pou ou. Ou i rapèl bien ? Lo mo i komans par « M » é i fini par « L ». Si ou i pran lo maskilin, li komans pa « M »touzour é li téi fini par « O ». La pa in konpliman bien antandi, sof out réspé mé lété out sèr té i di sa. La pov définte !
Astèr ou lé partizan lo rouisèlman. Ou i pans larzan i pran dépar avèk bann rish é i angrès tout la sosyété ofiramézir. Sèl domaz sa sé k’ in n’afèr i réisi pa ninport ousa. Larzan i sava avèk bann rish épi i tourn an ron avèk zot é sak la poin li la poin sansa in pti pé i pass dann son posh épi i rash tout vitès par pèr d’rès la. Sa lé vré pou La Rényon matant pars si lo tik-tak dé ruisèlmna téi marsh nout tout nora été rish dopi lontan. Majine in pé la kantité milyar i rant La Rényon épi i sort. Majine in pé si sa téi tourn kék foi rantre nou, ébin nou nora pé été konm ni lé : avèk dis pour san d’moun bien arozé par l’arzan, avèk in bann sosyété La Frans épi l’Orop i kapar sa, avèk in gran mazorité i oi trépé la koulèr d’la koulèr larzan. Matant ou i pans pa konm moin ? Si ou téi pans konm moin ou nora pi port lo nom Zélida. Tok ! Pran sa pou ou !

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus