Mayotte an plin dann sindrome rényoné !

16 séptanm 2022, sanm Justin

Mézami, yèr laba Mayotte l’avé poin lékol é nora pwin non pli ziskatan k’gouvèrnman i kontante bande demoune dann zot rovandikassyon... Bande sèrvis publik lété fèrmé. Bande zélu la désside fé in zour mor konm i di é pétète nora ankor d’ot dann l’avnir... Pou kossa ? Par raporte l’insékirité néna dann lo péi. Mi panss bande maoré i fé léspèryans sak i apèl lo néo-kolonyalism La Franss.

Mon pozissyon la pa shanj d’in yota é dsu lo poinnvizé ziridik mi panss konm bonpé gouvèrnman franssé la truk lo référandome épi la manipil la popilassyon tèl sorte ké bande demoune laba i shoizi la départmantalizassion — lo sossyal mé pa lékonomik. Donk pou zot — konm pou nou - la késtyon zot dévlopman i poze plizanpliss é la pa domin la vèye problèm-la va trouv in komansman d’solissyon.

Si bande maoré i vé konète kossa l’avnir dan La Franss i rézèrv azot, lé sinp zot sava lir bande zétud l’insee é zot va oir dann kèl sityassion zot sar dann sinkantan :

In zanfan dsu Dë va viv dann in famiye pov ; lo kar bande jenn sarpa dann l’anploi, sar pa dann in formassion, é in jenn dsu troi nora poin diplom pou gingn zot sosso par zot mèm. La vyolans va goumanté é nora plizanpliss demoune dann la prizon kissoi Mayotte mèm, kissoi La Rényon, kissoi dan La Franss.

Pou sak i panss azi la vyolanss pou fé avanss bande solissyon lé bon pou zot, konte dossu, mé fyé pa tro, pou la ropréssyon La Franss lé ékipé é èl sar pa jéné d’manyé la roprèssion.

Arzoute avèk sa zot problème démografik : lané 1975 l’avé par-la karante mil maioré, astèr néna 240000 é dann kèk tan nora 540000. Sa sé in gro problème sa, mé la pa sa va anpèsh zot dévlopman ; sé la dominanssion néo-kolonyal va anpèsh zot dévlopman. An pliss ké sa zot réssor pou alé dovan sar fine kassé é zot lé riskab d’ète konm nou dann malizé.

A mwins ké zot i trouv in voi pou fé zot prop révolissyon é pran shomin zot dévlopman ou sinonsa zot ossi zot va tonb dann sindrome rényoné.

A bon ékoutèr, salu.

Justin

PadportIle de Mayotte

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus