Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
29 zanvié 2020, sanm

Mé zami pé sfèr moin té ranfèrmé dann mon bul é sé pou sa moin la pa antann sak la s’passé. Pé sfèr bann télé épi bann zoinal ashté lété tro okipé pou vant Virapoullé épi Didier Robert, sé pou sa moin la mank in paz. Pars i ariv souvan ou i mank in paz, sansa in nouv èl, é dann ka konmsa la pa nésésèr fé désèrtin in prosé dsi zot l’intansyon.
Moin lé sir, in pé l’apré domandé kosa l’ariv justin pou koz an parabol, pou fé konm in shien l’apou sèye mord son ké… Mi rapèl dann mon vilaz nésans l’avé inn-dé moun téi di : « La pa bézoin tortiye lo ki pou syé droit ! » é sa lé bien vré pou d’bon. Donk ala lo késtyon i tourn vir dann mon tète dopi dé troi zour. Pars sa i fé bien dé-troi zour siklone la pass dsi Madégaskar avèk lo mor, lo blésé, lo kazdétrui anfin tout sak i ariv an ka d’siklone.
Tout ! Sof in n’afèr moin la pa tro antann, sète afèr-la i apèl la solidarité. In min i lav l’ot : zot i koné sa, é an o lyé i koné ankor sa ? Zot la antann parl sa zot ? An touléka, la pa koz tro for, la pa fé dézord la dsi. La pa di anou konsèye départmantal la déside done tan, konsèye réjyonal la désid done tan, bann gro vaza la déside done sési, done séla… Mé zami, ni koné Madégaskar sa in péi i doi an avoir in plas éspésyal dann nout kèr pou in kantité rézon mi sava pa rabash tèrla é sé kan in péi néna in plas éspésyal dann nout kèr ké ni doi pans ali. Pans ali épi azir pou ède ali.
Mi pans pa dann nout réjyon ni fé sak i fo fèr pou Madégaskar, poitan nou néna in dète par rapor so péi-la. Konm La frans néna in dète kansréti pars la inpoz lo péi in krime kont l’imanité i apèl la kolonizasyon.A oui ! Nou va di sé in fénomène natirèl ! Sa nou va di avèk la boush é sirman pa avèk lo kèr épi la rézon. Pars si lo péi l’avé pa soufèr laksyon bann pozèr d’zanbèk kolonyal, épi néokolonyal, li nora été kapab défann ali par li mèm, défann son popilasyon épi protèz son popilasyon. Vréman ni fé pa sak ni doi fèr pou nout gran voizin Madégaskar, pé in bonpé nout bann zansète.
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
In kozman pou la rout
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)