Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
21 octob 2019, sanm

Néna in prézidan i ariv isi dann la somenn. Kosa li vien fé ? Paré-t-il, konm moin la lir kékpar li vien vann La Rényon. Mi koné pa kisa la trouv formul-la, mé, moin pèrsonèl mi yèm pa ditou in formul konmsa. Pou kosa ?
Pars La Rényon, nout péi, lé pa a vann é mèm si sa i vé dir fé la promosyon La Rényon, sa in n’afèr mi aprésyé pa ditou. Pou kosa ? Dabor inn pars ni koné kosa k’i kol pa isi shé nou é myé k’sa, ni koné sak i fo fèr dsi l’poinn vizé nout dévlopman ékonomik durab, é dsi lo poinn vizé nout dévlopman sosyal, dsi la késtyon la défans nout l’anvironeman épi dsi lo ranforsman nout lidantité rényonèz.
Mi pé mèm dir la pa dopi dé zour ni koné sa, mé dopi lontan. Fransh vérité ! Nout parti néna soissant zané sète ané !
Pou komansé si nou lé konm ni lé zordi, in départman hors norm sé pars dopi 1946, bann gouvèrnman kisoi gosh konm droite, la konète fèr in sèl zafèr sé d’aral anou déyèr dsi la késtyonn nout dévlopman ékonomik, sosyal, kulturèl, dsu lo poinn vizé nout marsh dann diréksyon nout libèrté épi nout lidantité..
Si mi parl bann gouvèrnman gosh konm droite sé pou plizyèr rézon : dabor pou kosa in loi voté l’ané 1946 bann gouvèrnman la mète par-la sinkant zané pou aplik ali : sirtou alon pa obliy la bataye pou l’égalité sosyal é pi lo démisyon Paul Vergès épi Elie Hoarau konm dépité. Ob liy pa non pli lo kri in jenn dépité rényonéLaurent : nou lé pa plis, nou lé pa moins, réspèkt anou.
Si mi parl bann gouvèrnman gosh konm droite sé pars banna la fé tout sak i fo pou anpèsh nout lidantité rényonèz ésprime aèl ko nm téi fo.. Si mi parl bann gouvèrnman gosh ko nm droit, sé pars souvan défoi la aplik lo bann mové solisyon alé oir bann bon solisyon dizon lété k’i krèv azot lé zyé.
Alon pa obliy in n’afèr médam, mésyé, la sosyété : sak i rapèl pa l’émigrasyon bann rényoné dan La frans, sak la fine obliy bann zanfan La Creuse, sak la obli la roganizasyon bann préférans kont nou par raport demoun i sort déor, sak la fine obliy la frode éléktoral épi la réprésyon, ni pé dir par malis sansa distraksyon zot mémoir i roul dann vide. Pou nout par nou la pankor obliy tousala é la pa domin la vèye !
Alor mésyé lo prézidan, oila ké ou i vien shé nou, pou fé nout promosyon-pou vann anou-bin mi pé dir aou nou lé kapab fé nou mèm nout promosyon. Ni koné ousa ni sava, pars ni koné ousa ni sort é zot zot i koné ni l’inn ni l’ot.
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple » In kozman pou la rout « De kok i shante pa dann in mèm park poul » Système à (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)