Témoignages - Journal fondé le 5 mai 1944
par le Dr Raymond Vergès

Cliquez et soutenez la candidature des Chagossiens au Prix Nobel de la Paix

Lakey lo sit > Chroniques > Oté

Mète marmaye dann poin santral lékol,sansa par koté ?

mardi 16 févrié 2021, sanm Editorialistes, Justin


Mézami, souvan dé foi, mi antann i fo mète bann marmaye dann santr lo dispozitif éskolèr.Donk lo pli inportan sé lo marmaye é lé zot sé lé zakoté...Donk lo bann amontrèr, lankadroman, lo moun la kantine, sa sé lé zakoté-lo prinsipal sé lo marmaye.


Kozé lé bon, mé kan wi rofléshi wi trouv la pa sa pou vréman san pour san.
Si wi domand pou kossa nout bann zanfan i sava lékol koméla, an plin lépidémi,kèl réponse wi atann lo zofisyèl i aporte pou ou :an promyé, promyé, va dir aou si lékol lé rouvèr sé pars la vi ékonomik i doi rodémaré an touléka pa arété. Donk lintéré bann marmaye i vien pa an promyé.
D’ot va dir ankor si bann marmaye i sava pa lékol ébin zot nora poin zot ropa prinsipal dann la zourné é sa la pa in konsidérasyon par raporte lo marmaye lékol li-mèm, mé par raporte son famiy apré lité kont la povrété, mèm la mizèr souvan dé foi. Donk pou koriz in pé plizoumoins lo tro zinégalité dann la sosyété. Si i di konmsa, ni oi bien lintéré marmaye li pass an promyé.
Néna ossi sak i di si bann marmaye i sava lékol zot va gingn konète sak i apèl in vi sosyal .Donk sé par raport la vi sosyal i partaz marmaye an klass é i anpèsh azot mélanz lé z’inn avèk lé zot, mèm si zot néna in frère, in sèr, in kamarade dann in n’ot klass. Nou lé pliss dann in vi d’lan ké dann in vi sosyal.ankor in gran poin lékol piblik batu atèr.
In pé I parl galman l’égalité dé shanss. Lékol lé la pou assir légalité dé shanss rant toute marmaye. Zot i panse sa lé vré zot ? Zot i pansse lo kontenu lamontraz épi la métode lamontraz lé égalman éfikass pou toute marmaye kissoi maraye bann famiy rish, maraye bann famiye moiyène, sansa maraye bann famiye dann la néssésité.
Si zot i kroi sa sé konm zot i déklar oir solèye de minui issi dann nout péi. In pé i diré oir lo dyab an pizama.
Kan ni parl zanfan.Kan ni di lékol i mète azot dann santr son dispozitif.Lé bien kan i di sa, mé si i rogard l’amontraz, lo bann zamontrèr, la kiltir lékol i aporte pou toulmoun, ni pé pa dir lékol i tienbo kont la kiltir majoritèr issi La Rényon, nout kiltir kréol rényonèz. Donk si i tienbo pa kont la kiltir nout bann zanfan, i pé pa dir, k’i mète azot dann santr lo dispozitif skolèr.
Zot lé par koté, sinploman, mé i fo dir konmsa ni koné é si nou lé pa kon tan , ni pran konm ni pran pa konstan


Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?

signaler contenu

Plan


Facebook Twitter Linkedin Google plus