Mète nout kiltir anlèr donk mète La Rényon anlèr !

31 mars 2014, sanm Justin

Dann zournal vantrodi moin la poz azot in késtyon dsi la kiltir. Zot i an souvien ? L’été ki port dsi in prinsip la MCUR é sirtou dsi l’égalité rant bann kiltir. Akoz la kiltir ? Zot i pans sa in n’afèr initil ? Moin non, mé si zot i vé kozé, sé lokazion. Pou moin, la kiltir, sa i fé parti la vi in péi, la vi in nasyon : san kiltir na poin nasyon, san kiltir la poin l’idantité !... Dopi landroi mi lé, mi antann in pé apré grogné, apré di : « avèk la kiltir i sar pa la boutik ! ». Konm ki diré la kiltir sé konm in loizir, in kékshoz i fé pou l’amizman. Moin pèrsonèl, mi pans pa konmsa é an kontrèr sanm pou moin la kiltir lé inportan dann dévlopman in péi, pliské inportan pou nou k’i ariv pa fé in bon dévlopman pou La Rényon. In bon dévlopman i doi asosyé l’ékonomi, lo sosyal, la défans la natir, épi la kiltir. Pou moin avèk so kat z’afèr-la, i pé gingn fé in dévlopman ékilibré... Na pou diskité ? Alon diskité !Pou moin sa lé marké dann lo bann z’idé nout parti é sa la pa marké pou la po d’patat.

Donk ni arvir dsi lo prinsip la MCUR moin la mark anlèr-la, é moin la domann azot kosa zot i an pans. Moin mèm, kosa mi an pans ? Pomyé z’afèr : mi pé dir, sé ké na poin in kiltir sipèryèr é in kiltir infèryèr, donk sa lé bon pou l’égalité rant lo moun, bon osi pou l’antant rant demoun. Dézyèm z’afèr, é sa lé vré pou vréman : si mi di, tout kiltir lé égal, sa i vé pa dir tout kiltir lé parèy mé shakinn nana son valèr ou sinonsa son bann valèr- la pa lo mèm, mé la pa pou sa lé pa valab. In troizyèm romark : sé in prinsip k’i pèrmète anou viv dann lo réspé inn-a l’ot, lo réspé rant nasyon é ni pé di sé in prinsip i amenn la pé, i amenn pa la guèr... Nana ankor d’ot romark pou fèr, mé pou zordi m’arète la, épi m’a invit azot pou fé zot prop romark azot..sak, pèrsonèlman, zot i an pans de sa. I fo pa kant mèm Justin i prèsh dann dézèr, konm té i di pou Sin-Zan Batis.

Boudikont, mi koné sak mi di la pa tro vré pars d’apré sak mi romark, dopi in bon pé d’tan, demoun i koz, donk demoun na dé shoz pou dir é si zot nana dé shoz pou dir,sa i vé di zot i fé travay zot koko. Kontinyé, sa mèm i fo, pou anrishi nout kiltir, pou mète ali anlèr, donk mète La Rényon anlèr.

Justin

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année

La pès kabo

5 juillet, par Christian Fontaine

Kan i ariv Novanm-Désanm-Zanvié, domoun i réziste pi ek la salèr. Zène-zan i mars dann somin, zène-fi i roul an dékolté ; sétaki i rod in manir po (…)


+ Lus