Canne à sucre à La Réunion : il est temps de tout revoir
21 septembre, parSortir du système néocolonial de simple fournisseur des profits d’une société exogène
31 mars 2014, sanm

Dann zournal vantrodi moin la poz azot in késtyon dsi la kiltir. Zot i an souvien ? L’été ki port dsi in prinsip la MCUR é sirtou dsi l’égalité rant bann kiltir. Akoz la kiltir ? Zot i pans sa in n’afèr initil ? Moin non, mé si zot i vé kozé, sé lokazion. Pou moin, la kiltir, sa i fé parti la vi in péi, la vi in nasyon : san kiltir na poin nasyon, san kiltir la poin l’idantité !... Dopi landroi mi lé, mi antann in pé apré grogné, apré di : « avèk la kiltir i sar pa la boutik ! ». Konm ki diré la kiltir sé konm in loizir, in kékshoz i fé pou l’amizman. Moin pèrsonèl, mi pans pa konmsa é an kontrèr sanm pou moin la kiltir lé inportan dann dévlopman in péi, pliské inportan pou nou k’i ariv pa fé in bon dévlopman pou La Rényon. In bon dévlopman i doi asosyé l’ékonomi, lo sosyal, la défans la natir, épi la kiltir. Pou moin avèk so kat z’afèr-la, i pé gingn fé in dévlopman ékilibré... Na pou diskité ? Alon diskité !Pou moin sa lé marké dann lo bann z’idé nout parti é sa la pa marké pou la po d’patat.
Donk ni arvir dsi lo prinsip la MCUR moin la mark anlèr-la, é moin la domann azot kosa zot i an pans. Moin mèm, kosa mi an pans ? Pomyé z’afèr : mi pé dir, sé ké na poin in kiltir sipèryèr é in kiltir infèryèr, donk sa lé bon pou l’égalité rant lo moun, bon osi pou l’antant rant demoun. Dézyèm z’afèr, é sa lé vré pou vréman : si mi di, tout kiltir lé égal, sa i vé pa dir tout kiltir lé parèy mé shakinn nana son valèr ou sinonsa son bann valèr- la pa lo mèm, mé la pa pou sa lé pa valab. In troizyèm romark : sé in prinsip k’i pèrmète anou viv dann lo réspé inn-a l’ot, lo réspé rant nasyon é ni pé di sé in prinsip i amenn la pé, i amenn pa la guèr... Nana ankor d’ot romark pou fèr, mé pou zordi m’arète la, épi m’a invit azot pou fé zot prop romark azot..sak, pèrsonèlman, zot i an pans de sa. I fo pa kant mèm Justin i prèsh dann dézèr, konm té i di pou Sin-Zan Batis.
Boudikont, mi koné sak mi di la pa tro vré pars d’apré sak mi romark, dopi in bon pé d’tan, demoun i koz, donk demoun na dé shoz pou dir é si zot nana dé shoz pou dir,sa i vé di zot i fé travay zot koko. Kontinyé, sa mèm i fo, pou anrishi nout kiltir, pou mète ali anlèr, donk mète La Rényon anlèr.
Justin
Sortir du système néocolonial de simple fournisseur des profits d’une société exogène
Toute bann léktèr zoinal Témoignages lé sirman o kouran dsi litilité roplante bann pyé d’boi pou anpesh lo dérègloman klimatik. Sé in problèm gaz (…)
In kozman pou la rout
Le Président américain recevra bien son homologue chinois, le 24 septembre 2026, comme il l’avait exprimé, lors de sa visite en Chine, en mai (…)
La limite de +1,5 degré risque d’être dépassée
La limite de 1,5 degré de l’Accord de Paris bientôt franchie
Impact de la crise climatique mondiale dans notre pays
Projet de désindexation des pensions sur l’inflation
Forte houle : l’océan rappelle les limites du béton
2016-2026 : 10e anniversaire de la disparition de Paul Vergès.
Le monde a changé, et La Réunion ?
Le monde a changé, et La Réunion ?