Face à l’impasse, l’urgence d’une Conférence territoriale élargie pour construire l’avenir de La Réunion
5 août, parPlus de demandeurs d’emploi que de salariés du privé et impact des guerres
31 mars 2014, sanm

Dann zournal vantrodi moin la poz azot in késtyon dsi la kiltir. Zot i an souvien ? L’été ki port dsi in prinsip la MCUR é sirtou dsi l’égalité rant bann kiltir. Akoz la kiltir ? Zot i pans sa in n’afèr initil ? Moin non, mé si zot i vé kozé, sé lokazion. Pou moin, la kiltir, sa i fé parti la vi in péi, la vi in nasyon : san kiltir na poin nasyon, san kiltir la poin l’idantité !... Dopi landroi mi lé, mi antann in pé apré grogné, apré di : « avèk la kiltir i sar pa la boutik ! ». Konm ki diré la kiltir sé konm in loizir, in kékshoz i fé pou l’amizman. Moin pèrsonèl, mi pans pa konmsa é an kontrèr sanm pou moin la kiltir lé inportan dann dévlopman in péi, pliské inportan pou nou k’i ariv pa fé in bon dévlopman pou La Rényon. In bon dévlopman i doi asosyé l’ékonomi, lo sosyal, la défans la natir, épi la kiltir. Pou moin avèk so kat z’afèr-la, i pé gingn fé in dévlopman ékilibré... Na pou diskité ? Alon diskité !Pou moin sa lé marké dann lo bann z’idé nout parti é sa la pa marké pou la po d’patat.
Donk ni arvir dsi lo prinsip la MCUR moin la mark anlèr-la, é moin la domann azot kosa zot i an pans. Moin mèm, kosa mi an pans ? Pomyé z’afèr : mi pé dir, sé ké na poin in kiltir sipèryèr é in kiltir infèryèr, donk sa lé bon pou l’égalité rant lo moun, bon osi pou l’antant rant demoun. Dézyèm z’afèr, é sa lé vré pou vréman : si mi di, tout kiltir lé égal, sa i vé pa dir tout kiltir lé parèy mé shakinn nana son valèr ou sinonsa son bann valèr- la pa lo mèm, mé la pa pou sa lé pa valab. In troizyèm romark : sé in prinsip k’i pèrmète anou viv dann lo réspé inn-a l’ot, lo réspé rant nasyon é ni pé di sé in prinsip i amenn la pé, i amenn pa la guèr... Nana ankor d’ot romark pou fèr, mé pou zordi m’arète la, épi m’a invit azot pou fé zot prop romark azot..sak, pèrsonèlman, zot i an pans de sa. I fo pa kant mèm Justin i prèsh dann dézèr, konm té i di pou Sin-Zan Batis.
Boudikont, mi koné sak mi di la pa tro vré pars d’apré sak mi romark, dopi in bon pé d’tan, demoun i koz, donk demoun na dé shoz pou dir é si zot nana dé shoz pou dir,sa i vé di zot i fé travay zot koko. Kontinyé, sa mèm i fo, pou anrishi nout kiltir, pou mète ali anlèr, donk mète La Rényon anlèr.
Justin
Plus de demandeurs d’emploi que de salariés du privé et impact des guerres
Mézami souvan défoi kan mwin lé an parmi l’moune mi poz amwin késtyon. Mi domann amwin si mi rapèl koman lo moune lété néna in bonpé d’tan. Mi (…)
In kozman pou la rout
L’île-fracture : l’aménagement en question (2/5)
Utilisons nos atouts pour faire baisser les prix et diminuer notre dépendance
Plus de demandeurs d’emploi que de salariés du privé et impact des guerres Face à l’impasse, l’urgence d’une Conférence territoriale élargie (…)
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)
Impact de conflits lointains dans un pays insulaire dépendant de lointaines importations
Alliance entre Paris et Tereos pour exploiter au maximum les planteurs en recourant à l’argent public pour acheter la paix sociale ?
Combattre les causes du chômage de masse
Derrière les fuites dans les réseaux, des choix politiques
Accélération de la crise du système néocolonial