Mète out kozman dann out posh é out moushoir pou pèz ali par an dsou !

24 octob 2018, sanm Justin

Matant Zélida la ékrir Justin :
Mon shèr nové mon spès salté, rouj-de-fon dovan l’étèrnité, lèss amoin ri kan mi oi zot apré sèye kapar travaye lé zot, fé konmsi bann konba kiltirèl désèrtin moun isi la Rényon la améné, sé zot bann rouj la amenn ali. Alor si mi akout azot, sé zot la fé maloya-kaziman invanté !- sé zot la fé séga, zot la invant la krosh, kou d’pyé bourant, sé zot la fé moring, la lang kréol, lo zé d’mo, lo zé daryon ? A mon nové, mon nové, arète ral kouvèrt lé zot dsi zot solman. La pi lèr pou fé sa zordi. Tok ! Pran sa pou toué !

Justin la fé pou répons :
Mon vyé matant i koz toultan la boush rouvèr : listoir sé listoir é la pa bézoin falsifyé ali siouplé. Fitintan désèrtin téi di sé Misèl Dobré la fé lo départmantalizasyon. Alé oir non ! Alé oir ni koné kisa la fé vote lo loi 19 mars 1946-l’avé poinn Dobré ladan.
Astèr, si ou i vé dir amoin tout bann z’advèrsèr la kiltir kréol rényonèz la fé sak i fo pou romète maloya anlèr, moring anlèr, zé d’daye daryon anlèr, zé d’mo, kou d’pyé bourant la krosh anlèr, l’èrla mi pans sé lo mond alanvèr. Si ou i di amoin sé bann partizan la kiltir rényonèz an promyé la résisite so bann manifèstasyon kiltirèl, so kou isi m’a dir oui san foi oui.
Lé vré galman pou listoir, pars néna arienk sak i kroi nou sé in pèp, avèk son listoir, son kiltir, son lang, son viv ansanm i pé fèr in bann z’afèr konmsa.L’èrla mi di oui ! Si i di néna arienk bann z’advèrsèr lasimilasyon la mète bann zafèr la anlèr mi di aou oui.
Alor, out kozman an-o la, ou i pé mète sa dann out posh é out moushoir par dsi. Tok ! Pran sa pou ou !

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus