Un triple anniversaire de portée mondiale
18 juillet, par4 septembre 1996, 4 novembre 2016 et 12 novembre 2016
16 févrié, sanm

Dann bann zépizode passé, nou la fine oir néna dë kan inn kont l’ot :
lo kan sak i panss Furcy té a tor dann lésklavaz shé madam Routier, épizapré shé Joseph lory
épi lo kan bann blan Joseph lory k’i kriye partou Furcy sé in zésklav li la gingn an léritaz é avèk li néna bann kolon.
Astèr ni ariv bann zané 1815-1817 : 1815 Madeleine, la momon Furcy lé mor é èl la lèss troi paktaz pou son dë zanfan vivan — lo promyé Maurice lé fine mor-mé konm mwin la fine dir Lory, lo blan, la pran dé paktaz pou li é la lèss in paktaz papyé pou Clémence épi son frèr, madeleine l’avé prépar sa dopi l’ané 1808, lané la mortalité madam Routier.
Si lo mète lété in pé pli avizé, é in pé pli kiryé li nora pran prékossion pou rogarde in pé kossa l’avé dann lo pti paktaz. Dizon l’avé in bonb ladan : in bonb i ésplike oussa Madeleine lé né é koman èl l’ariv lorient épizapré lil bourbon, i ésplik galman l’ané 1789 Madam Routier l’avé afranshi Madeleine dovan notaire mèm san tir lo konsékans pou Madeleine épi pou son garson Furcy.
l’avé ankor in modékri madam Routier l’avé ékri pou domann son lérityé Lory pa obliye son promèss fète pou Madeleine : par rapor son lafranshisman téi falé libèr aèl épi ramenn aèl dann l’Inn landroi èl lé éné, la vil Chandernagor.
Biensir Madeleine té mor, mé son garson Furcy lété vivan é mète d’otèl shé Joseph Lory. Konm lo ga lé éné l’ané 1786 é son momon afranshi l’ané 1789, normalman Furcy té lib mé ziridikman li lété ankor lib pou d’ote rézon ké lo lafranshisman par madam Routier… Dabor èl lé né lib dann l’Inn é étan marmaye demoune l’avé mète ali dann lésklavaz. Konm bann zindien Chandernagor lété sizé lo Roi d’Franss téi pé pa mète ali an lésklavaz.
Arzout èk sa avèk in rolizyèz èl la parti lorient dann roiyom La franss é in kozman roiyal téi di : « Nul n’est ésclave an franss » é si ou lé, oute sézour dan La franss i fé d’ou in moune lib. Donk Furcy té lib pou in takon d’rézon zirid.
Ni arète la pou zordi mé la suite sar dann Témoignages.
Justin
4 septembre 1996, 4 novembre 2016 et 12 novembre 2016
Mézami na pwin lontan mwin té apré rogard bann nouvèl lafrik… La politik biensir, la pé, la guèr, lékonomi é mwin la antann in konvèrssassion rant (…)
Démographie, mondialisation de l‘économie et innovation technologique
Investissement de 424000 euros en partenariat avec les fonds européens gérés par la Région Réunion
Réunion en Inde des ministres du Travail et de l’Emploi des pays du BRICS
Les entreprises recherchent-elles avant tout des spécialistes de l’IA ?
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Création du Port Sec III
Qui peut prétendre à une antériorité à La Réunion ?
Relance du projet ferroviaire
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)