Paul Vergès : Penseur et homme d’action
1er septembre, parPaul Vergès : 2016-2026
16 févrié, sanm

Dann bann zépizode passé, nou la fine oir néna dë kan inn kont l’ot :
lo kan sak i panss Furcy té a tor dann lésklavaz shé madam Routier, épizapré shé Joseph lory
épi lo kan bann blan Joseph lory k’i kriye partou Furcy sé in zésklav li la gingn an léritaz é avèk li néna bann kolon.
Astèr ni ariv bann zané 1815-1817 : 1815 Madeleine, la momon Furcy lé mor é èl la lèss troi paktaz pou son dë zanfan vivan — lo promyé Maurice lé fine mor-mé konm mwin la fine dir Lory, lo blan, la pran dé paktaz pou li é la lèss in paktaz papyé pou Clémence épi son frèr, madeleine l’avé prépar sa dopi l’ané 1808, lané la mortalité madam Routier.
Si lo mète lété in pé pli avizé, é in pé pli kiryé li nora pran prékossion pou rogarde in pé kossa l’avé dann lo pti paktaz. Dizon l’avé in bonb ladan : in bonb i ésplike oussa Madeleine lé né é koman èl l’ariv lorient épizapré lil bourbon, i ésplik galman l’ané 1789 Madam Routier l’avé afranshi Madeleine dovan notaire mèm san tir lo konsékans pou Madeleine épi pou son garson Furcy.
l’avé ankor in modékri madam Routier l’avé ékri pou domann son lérityé Lory pa obliye son promèss fète pou Madeleine : par rapor son lafranshisman téi falé libèr aèl épi ramenn aèl dann l’Inn landroi èl lé éné, la vil Chandernagor.
Biensir Madeleine té mor, mé son garson Furcy lété vivan é mète d’otèl shé Joseph Lory. Konm lo ga lé éné l’ané 1786 é son momon afranshi l’ané 1789, normalman Furcy té lib mé ziridikman li lété ankor lib pou d’ote rézon ké lo lafranshisman par madam Routier… Dabor èl lé né lib dann l’Inn é étan marmaye demoune l’avé mète ali dann lésklavaz. Konm bann zindien Chandernagor lété sizé lo Roi d’Franss téi pé pa mète ali an lésklavaz.
Arzout èk sa avèk in rolizyèz èl la parti lorient dann roiyom La franss é in kozman roiyal téi di : « Nul n’est ésclave an franss » é si ou lé, oute sézour dan La franss i fé d’ou in moune lib. Donk Furcy té lib pou in takon d’rézon zirid.
Ni arète la pou zordi mé la suite sar dann Témoignages.
Justin
Paul Vergès : 2016-2026
Mézami mi rapèl lo tan demoune dsu la tèr l’avé pèr la guèr nikléèr i pète avèk la déstrikssion konplète bann sivilizassion. Pars dann tan-la (…)
In kozman pou la rout
Conséquence du sabotage depuis 2010 du plan d’autonomie énergétique de La Réunion
Réchauffement des océans
La casse sociale continue
180 litres d’eau par jour par personne : droit dans le mur
À La Réunion l’école est obligatoire et doit être gratuite
Recrutement de travailleurs des pays voisins pour couper la canne pendant plusieurs mois
Protection bénéficiant à un pilier du néocolonialisme français à La Réunion
Une catastrophe se prépare dans l’indifférence
Rapport de l’Inspection générale des finances