Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
7 mars 2020, sanm

Zot i pé ète sir néna lontan ni antann shanté Jean Ferrat i parl dsi lo droi bann fanm. Mi rapèl konmsa in pti bout : :
Lo poète na touzour rézon
Ki oi par dési l’orizon
é nout domin sé son roiyome
Par dovan nout zénérasyon
Mi déklar ansanm Aragon :
Fanm sé l’avénir dé zonm.
Shak ané, kan i ariv lo uit mars, nout bann a nou é dopi bélaz é botan I roganiz in l’évènman dsi zourné-la. Shak ané mi pans dann mon tète si lété pa mon bann kamarad nora pa anparl fète-la. Sansa nora transform sa dann in fète komèrsyal konm la fé avèk la fète dé mèr. Késtyonn vann inn-dé kari anplis, késtyonn fé ashté inn-dé kado san pans konba bann fanm la améné pou gingn zot droi.
Sanm pou moin néna in manyèr réaksyonèr pou oir sa, ko nm néna in manyèr progrésis karéman révolisyonèr pou pran in l’évènman konmsa. Promyé ka i konsèrn pa n ou, mé dézyèm ka oui !
Sète ané konm moin la mark an-o la, l’ONU la désid mète lo uit mars sou lo sign l’égalité. Kèl l’égalité ? Pa solman l’égalité matèryèl konm lo salèr pars zot i koné in pé partou bann fanm lé moins péyé ké lo zonm pou inmèm travaye dann in bonpé sosyété. Néna osi nout rogar é li lé pa parèye suivan ké sé in om ou sinonsa in madam. Arzout ankor néna sak demoun i pèrméte azot dir sansa fèr kan zot néna in fanm dovan zot. An pliské sa, ni pé dir galman néna dé zandroi lo krime kont bann fanm lé prévi dann zot bann mové loi-kaziman kriminèl.
Alor mète lo uit mars sou lo sign l’égalité, ni pé dir sé in bon n’afèr é nou rényoné kan i di l’égalité sa in konsèrn anou : nou ké la konète lésklavaz, Nou ké lé konète l’angazism.nou ké la konète la dominasyon kolonyal-troi krime kont l’imanité konm elie Hoareau la di dann in bèl diskour dann la méri Sin-dni… Troi sistèm nou rényoné, la plipar rant nou, lété konsidéré konm moins ke rien é bann fanm La Rényon konm moins ké moins ké rien. Sé dir si l’égalité sa i di anou in n’afèr é mi pans nou rényoné-nou rényonèz ni doi konsidèr fèr avans l’égalité sa lé konm in dévoir pou nou. Nout l’égalité sirman, mé l’égalité partou dsi la tèr ousa i pyétine aèl. Sé lin rézon pou ète ankor plis in ternasyonalis ké ni lé. Sé la rézon k’i fé ké pou nou révolisyon-la lé pliské nésésèr.
Mé zami, i fo ni pran la rovandikasyon l’ONU konm in devoir pou nou, pou lo zonm, pou bann fanm, pou demoun tou lé zaz. Ni apartien la zénérasyon l’égalité é ni doi lévé pou sa.
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
In kozman pou la rout
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)