Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
28 séptanm 2020, sanm

Mézami, sézon siklone i tard pa komansé é pou pa mor kouyon, mi rapèl azot bann péi loséan indien i propoz shakinn dé-troi nom. Komesa mèm bann péi konm Madégaskar, Moris, Sésèl, Lézoto, Kénya, Tanzani, l’Afrik di sid épi d’ot ankor la propoz shakinn détroi nom. Sé konmsa galman firamézir lo kalandriyé siklone va gréné, nou va antann bann nom konm Mélina,
Onias, Pelagie, Quamar, Rita, Scolani, Tarik…épi d’ot ankor é néna konmsa 23 propozisyon. Si na plis i di v’alé rode sa dann lalfabé grèk : alpha, béta, Gama laya étsétéri étsétéra.
Mé si mi done azot tout lo list péi, moin lé sir, zot va trouv in l’intru, in péi étranj si zot i vé, in koukou k’i ponn son zèf dann ni lé zot, sé La frans. Si mi tronp pa èl la donn dé nom : Alicia, épi Nathan. Zot va dmann amoin si La rényon la donn in nom, m’a répond azot non pars ni kont konm in zéro la gosh in shif é sa sé in n’afèr l é riskab fé lèv mon kardyak. Lété pa kapab mète an plass in prosédir pou nout péi done kansréti in nom-in sèl. Non La frans néna tro léspri kolonyal shoviyé avèk son kor pou trouv in n’afèr konmsa. Lété pa kapab mète an plass in komité météo sansa syantifik, sansa Téodil po rosovoir lo bann nom épi sinploman mète an form. Non va ! nou bann patriyot rényoné nou la pankor fini anval zangiy par la ké.
Bon pou sa mèm, mé mi pé dir azot kan lo tour Alicia avèk Jade v’arivé, pass koté mon radyo pou di sa, zap ali, fé konmsi moin l’avépoin radyo. Pars talèr m’a kass ali par dépi épi par kolèr é moin sar blizé alé rode in n’ot é konm mon port moné, la sézon gro vant la fini passé, zot i pé konprann mon doléans. Pli pir, mi pé dir azot évite mon kèr in doulèr konmsa.A ! biensir, mi antan d’isi bann figaro apré di : lé pa grav ! La pa pou sa ou i sava anval out kiyèr, ou lé ankor bien jenn. M’a dir azot : non ! é non ! é non ! Sète ané lé fini n i ni. Mi domann mèm si mi sava pa kass la lète f dsi mon klavyé.F konm frans.. ; Mé oila, Féliks osi i komans par F é si mi apèl pi garson Féliks, koman v’apèl amoin alor ? Garson pèrsone, a non ! Sa la pa bien sa !
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
In kozman pou la rout
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)